Brusel 27. januára 2022 – Európska únia by sa mohla vyrovnať s krátkodobým zastavením ruského dovozu plynu, no podľa analýzy think-tanku Bruegel by to malo „hlboké ekonomické dôsledky“ a vyžadovalo by si núdzové opatrenia na obmedzenie dopytu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Eskalujúce napätie medzi Západom a Ruskom v súvislosti s Ukrajinou vyvolalo obavy z tokov ruského plynu do Európy, čo podnietilo Európsku komisiu a Spojené štáty, aby preskúmali alternatívne dodávky.
V analýze, ktorá má byť zverejnená vo štvrtok, Bruegel uviedol, že ak Rusko kompletne preruší dodávky plynu, EÚ bude musieť zvýšiť dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a zaviesť núdzové opatrenia na zníženie dopytu – ako napríklad zatváranie závodov – s cieľom predísť vážnemu nedostatku.
Simone Tagliapietra z think-tanku Bruegel uviedol, že takýto scenár by mal „hlboké dôsledky pre ekonomiku“. „Takýto vojnový scenár by pre Európu znamenal ťažké a nákladné rozhodnutia, aby mohla situáciu riadne zvládnuť,“ povedal.
Rastúce ceny plynu v posledných mesiacoch, pri nižších ako očakávaných ruských dodávkach, už zvýšili účty európskych domácnosti a prinútili niektoré odvetvia závislé od plynu obmedziť produkciu.
Rusko dodáva približne 40 % spotreby plynu v EÚ, no závislosť jednotlivých krajín sa líši. Štáty strednej a východnej Európy s plynovodmi určenými na dovoz plynu z východnej, a nie zo západnej Európy, môžu stále trpieť nedostatkom, ak Moskva preruší dodávky, uviedol Bruegel, ktorý robí výskum pre inštitúcie EÚ vrátane Európskeho parlamentu.
Z analýzy vyplýva, že voľná kapacita infraštruktúry by mohla pridať 17 TWh týždenného dovozu z Nórska, severnej Afriky a vo forme LNG, čo by takmer nahradilo objemy, ktoré Európa dostala z Ruska v posledných týždňoch. Tieto krajiny však nemusia byť schopné zvýšiť dodávky a boli by potrebné aj opatrenia na obmedzenie dopytu.
V scenári s veľmi chladným počasím a bez ruského plynu od februára by sa zásoby plynu v EÚ mohli vyprázdniť do konca marca, predpovedá think-tank. Ak by sa dodávky ruského plynu prerušili na budúcu zimu a ďalej, podľa analýzy by to pre EÚ bolo ťažšie.
Európa by musela ďalej obmedziť spotrebu plynu a zvýšiť výrobu elektriny z uhlia, čo by viedlo k vyšším emisiám CO2, prípadne by Nemecko bolo nútené odložiť zatvorenie jadrových elektrární, čo je politicky citlivé rozhodnutie.
Silný nárast dopytu po LNG by tiež mohol spôsobiť prudký nárast cien, čo by zasiahlo hospodárstvo EÚ a chudobnejšie krajiny, ktoré sa uchádzajú o nákup LNG. Európske terminály na spätné splyňovanie a nevyužitá kapacita plynovodov by na základe údajov z roku 2021 mohli technicky pokryť 1700 TWh plynu, ktorý Európa dostáva od Ruska.
V praxi by sa to však podľa think-tanku nemuselo podariť zrealizovať vzhľadom na obmedzenú globálnu kapacitu skvapalňovania a existujúce zmluvy dodávateľov na dodávky nákladov LNG do Ázie.