Praha 9. júla 2021 – V českom teplárenstva hrajú a budú hrať zásadnú úlohu fosílne zdroje. Do roku 2030 chce Česko presedlať z uhlia na plyn. Kombinovaná výroba z plynu by podľa spoločnosti ČEZ mala do roku 2030 zabezpečiť 50 % výroby tepla. Téme sa venoval portál euractiv.cz.
Z centrálneho systému podľa neho čerpajú teplo takmer 4 milióny obyvateľov ČR, polovica tepelnej energie je pritom vyrábaná z uhlia.
Portál pripomína, že Česko sa v rámci národného plánu reflektujúceho európske ciele na rok 2030 zaviazalo zvýšiť podiel OZE vo vykurovaní na 30,7 %. Pri transformácii však nejde len o splnenie percentuálneho cieľa, ale aj o modernizáciu sústav tepelnej energie, ktorá má byť prioritou nielen pre rastúcu cenu emisných kvót, ale aj pre nový legislatívny balík „Fit for 55“. Európska komisia by mala legislatívu, ktorej cieľom je priviesť EÚ k 55-percentnému zníženie emisií do roku 2030, predstaviť 14. júla.
„Centrálne zásobovanie teplom emituje takmer štvrtinu celkových emisií v ČR a viac ako 3/4 z týchto emisií sú spôsobené práve uhoľnými zdrojmi, preto bude dekarbonizácia pre elektrickú energiu a teplárenstvo o to väčšou výzvou“ uviedol Pavel Cyrani, podpredseda predstavenstva spoločnosti ČEZ počas júnovej konferencie Transformácia českého teplárenstva.
Neistotu podľa euractiv.cz vzbudzuje aj doteraz neschválená novela zákona o podpore OZE, ktorá je aktuálne v treťom čítaní v Poslaneckej snemovni. Prinesie výrazné zmeny v oblasti financovania energetiky, ktoré sa dotknú aj teplárenstva. Námestník ministra priemyslu a obchodu (MPO) René Neděla však potvrdil, že predĺženie existujúcej pomoci je už zaistené.
Kľúčová podpora kogenerácie
Kľúčovou je najmä podpora kogenerácie, teda kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako euractiv.cz upozornil Jiří Koželouh z Hnutia DUHA. Bez pomoci kogenerácie podľa neho ČR dekarbonizáciu nezvládne.
Aktuálny trend nahrádzania uhoľných zdrojov kogeneračnými plynovými jednotkami a biomasou bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Centrálne sústavy totiž významne šetria energiu a umožňujú využitie širokého spektra primárnych energetických zdrojov, vrátane ďalších technológií.
Neděla dodal, že kombinovaná metóda výroby tepla z plynu bude ďalej podporovaná spoločne s ďalšími technológiami v rámci dlhodobej stratégie dekarbonizácie plynárenstva. Pre rok 2030 by sa podľa dát MPO mala ČR dostať na podiel 13,7 % uhlia vo výrobe tepla.
Pri výrobe tepla z plynu je navyše kogeneračný pomer ďaleko väčší ako pri výrobe tepla z uhlia, to znamená, že z plynu je možné využívať viac tepla vznikajúceho pri výrobe. Cyrani v tejto súvislosti navyše doplnil, že uhlie pre cenu emisných kvót už nebude ekonomicky udržateľné, Česku preto pomôže s dosiahnutím cieľa práve plyn.
Ďalšími dôležitými zdrojmi by podľa MPO mala byť biomasa, ktorá bude zodpovedať kritériám udržateľnosti, a v neposlednom rade aj technológie spaľovania odpadov a ďalšie.
Spoločnosť ČEZ tvrdí, že v rámci prvej etapy dekarbonizácie, do roku 2030, bude 50 % produkcie tepla tvoriť kombinovaná výroba z plynu, 25 % biomasa a 10 % zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). Zvyšok pokryjú klasické plynové kotolne. ČEZ sa totiž už zaviazala k tomu, že do roku 2030 úplne eliminuje uhoľné zdroje z teplárenstva. „Podľa štúdií by mohli investície dosiahnuť sumu 100 miliárd korún,“ dodal Cyrani.
V druhej fáze je otázkou budúcnosť vodíka, ktorý je podľa Martina Pacovského, predsedu predstavenstva Pražské plynárenské „dnešnou pani Colombovou“. Vďaka dlhodobému zvyšovaniu energetickej účinnosti by navyše mohol byť dopyt po teple nižší a svoju úlohu by tiež mohol zohrať rozvoj nových jadrových zdrojov a ďalších technológií, ako je fototermika či geotermálne zdroje. Cyrani však pre zmenu upozornil na možnú vyšší dopyt po elektrine.
Prostriedky na transformáciu teplárenstva by mal poskytnúť nový Modernizačný fond. ČEZ už teraz modernizuje lokality, ako napríklad tepláreň Mělník, ktorá by podľa Pacovského mala byť jedným z garantov „bezemisného zásobovania Prahy a mala by doplniť decentralizované zdroje“.
Práve hlavné mesto ČR v rámci záväzkov k dekarbonizačným cieľom v budúcnosti počíta so zemným plynom i s využitím veľkých tepelných čerpadiel a s ďalšími inovatívnymi projektmi využívajúcimi zvyškové teplo. „Koncepcia uhoľných teplární je pre Prahu dlhodobo neudržateľná, pretože ceny tepla nasledujú trend kvót,“ dodal pražský radný Jan Chabr.
Sociálny aspekt transformácie
V súvislosti s energetickou transformáciou sa aj v Česku hovorí o jej sociálnom aspekte, napríklad vzhľadom na rastúce ceny elektriny, ktoré môžu negatívne zasiahnuť český priemysel aj domácnosti.
Výrazný sociálny rozmer má podľa euractiv.cz aj dekarbonizácia teplárenstva, na čo upozornil aj primátor Havířova Josef Bělica. „Teplárenstvo je veľmi citlivou sociálnou témou a v Havířove je tendencia odpájanie sa od zdroja už viditeľná,“ povedal.
Ak sa domácnosti odpoja od centrálneho zdroja tepla a zaobstarajú si vlastné menšie a menej efektívne zdroje pod 20 MW, nebudú už spadať do systému obchodovania s emisiami. Experti v tejto súvislosti varujú, že pri odpojení domácností môže dochádzať k tzv. úniku uhlíka. Podľa námestníka primátora Ústí nad Labem Martina Hausenblasa je preto „dôležité oddeliť otázku sociálnu a ekonomickú“. Ak totiž cena tepla porastie, domácnosti môžu mať problém s platením účtov za energie a spadnú tak do pasce tzv. energetickej chudoby.
Balík Fit for 55 môže podľa euractiv.cz situáciu ešte zhoršiť, očakáva sa totiž, že systém ETS sa rozšíri aj na budovy, čo môže postihnúť domácnosti a zhoršiť sociálne dopady transformácie. ČR má tak najvyšší čas na vyriešenie otázky budúcnosti svojho teplárenstva. Podľa informácií euractiv.cz by mala byť štátna energetická koncepcia prejsť v blízkej dobe aktualizáciou a elektroenergetika bude tiež veľkou témou českého predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka 2022.
Foto: ČEZ