Frankfurt n/Mohanom 16. decembra 2021 – Nemecký energetický regulátor Bundesnetzagentur (BNetzA) neprijme očakávané rozhodnutie o úplnej certifikácii plynovodu Nord Stream 2 v prvej polovici budúceho roka. Podľa agentúry Reuters to uviedol prezident BNetzA Jochen Homann.

„V prvom polroku (roku 2022) nebudú žiadne rozhodnutia,“ povedal v súvislosti s certifikačným procesom.

BNetzA spustila certifikačný proces 8. septembra a pôvodne mal trvať do 8. januára. Minulý mesiac ho však prerušila do času, kým nebude vytvorená nemecká dcérska spoločnosť v súlade s nemeckou legislatívou. Založenie spoločnosti iniciovala samotná spoločnosť Nord Stream 2 AG, uviedol Homann s tým, že proces bude obnovený v momente, keď spoločnosť dodá požadované dokumenty. „Nie je to v našich rukách. Iba Nord Stream AG robí toto rozhodnutie,“ povedal.

Spoločnosť Nord Stream 2 AG vyhlásila, že začala zakladať dcérsku spoločnosť, aby splnila všetky pravidlá a predpisy, čo potvrdil aj nemecký regulátor. „Nie sme v pozícii komentovať detaily postupu, jeho možné trvanie a vplyvy na načasovanie spustenia prevádzky plynovodu,“ uviedol Nord Stream 2 AG vo vyhlásení.

Jelena Burmistrovová, šéfka Gazprom Exportu povedala agentúre Reuters, že je „ťažké odpovedať“ na otázku, kedy plynovod Nord Stream 2 začne predávať plyn. Ruské ministerstvo zahraničia minulý týždeň vyjadrilo nádej, že projekt získa certifikáciu na jar 2022, uviedla tlačová agentúra RIA.

Veľvyslanec Ruska pri Európskej únii Vladimir Čižov označil oneskorenie certifikácie plynovodu Nord Stream 2 nemeckými úradmi za politické. „Toto je, samozrejme, politika, nič iné ako politika,“ povedal podľa agentúry TASS pre televízny kanál Rossija-24 a dodal, že k pozastaveniu certifikácie dochádza po zmene vlády v Nemecku.

Po tom, ako BNetzA prijme rozhodnutie, zašle ho Európskej komisii, ktorá bude mať ďalšie dva mesiace na jeho preskúmanie, pričom toto obdobie môže byť v prípade potreby predĺžené o ďalšie dva mesiace. Svoje stanovisko Komisia pošle späť nemeckému regulátorovi na konečné rozhodnutie.

Projekt plynovodu sa v posledných týždňoch opäť dostal pod tlak z dôvodu diplomatického napätia medzi Moskvou a západnými krajinami, ktoré vyvolali najmä obavy z možného ruského útoku na Ukrajinu.

Európska únia, ktorá závisí od Ruska, pokiaľ ide o dodávky plynu, varovala pred „bezprecedentnými opatreniami“ voči Rusku, ak by sa rozhodle pre vojenskú akciu proti Ukrajine. Podľa niektorých názorov by opatrenia mohli zahŕňať aj uvalenie sankcií na plynovod.

Jeho najväčším odporcom je Ukrajina, ktorá by po jeho spustení mohla prísť o postavenie tranzitnej krajiny a s tým spojené poplatky. Projekt odmietajú aj USA, Poľsko či pobaltské krajiny, naopak, jeho advokátom je najmä Nemecko.

Plynovod je od septembra stavebne dokončený a v prípade spustenia do prevádzky by mohol do Nemecka dodávať, podobne ako Nord Stream 1, ktorého trasu kopíruje, 55 bcm plynu ročne.