Bratislava 28. februára 2020 – V prvej polovici februára sa uskutočnil už 28. ročník vedecko – odbornej konferencie s názvom Vykurovanie, ktorý sa už tradičnej venoval, vykurovaniu, vykurovacím systémom, technológiám a palivám.
Na konferencii sa vďaka extenzívnemu obsahu prednášok a tém stretli ľudia z rozličných oblastí. Projektanti, prevádzkovatelia tepelných zariadení, investori, zástupcovia bytových družstiev a podnikov či zástupcovia spoločenstiev vlastníkov bytov, predstavitelia štátnej správy, školstva, vedy a výskumu či iní odborníci z oblasti vykurovania a energetiky budov.
Ústredná téma tohto ročníka bola „Klimatické zmeny a inovácie pri zásobovaní teplom“ a odzrkadlila sa v prezentácii vo všetkých diskusných celkoch ako boli:
- energetika budov,
- progresívna výroba tepla,
- obnoviteľné zdroje energie,
- automatizácia vo vykurovaní,
- energetické služby.
Konferencia sa konala v Hlavnej konferenčnej sále hotela Permon v Podbanskom, v nádhernom prostredí Vysokých Tatier, ktoré práve v čase konferencie prikrývala hustá snehová prikrývka, čo ešte viac podčiarklo samotnú dôležitosť témy správneho a efektívneho vykurovania.
Priestor konferenčnej sály bol rozdelený na dva celky: na prednáškovú časť a výstavnú časť.
Vo výstavnej časti malo svoje stánky približne 30 firiem, ktoré sa snažili čo najlepšie odprezentovať svoje inovatívne výrobky, zariadenia, technológie alebo odborné časopisy a priblížiť sa tak svojim zákazníkom či osobne zodpovedať ich otázky.
V rámci prednáškovej časti vystúpilo počas piatich dní približne 100 odborníkov, z toho pätina zo zahraničia.
Vzrastá dôležitosť biometánu ako obnoviteľného zdroja energie
Spomedzi mnohých prednášok, ktoré odzneli na konferencii, sa vo viacerých pomerne často spomínal spoločný menovateľ – biometán – ako jeden z hlavných nástrojov zníženia emisií naprieč sektormi, predovšetkým vo vykurovaní či nákladnej diaľkovej doprave.
Je to spôsobené najmä snahou prevádzkovateľov systémov centrálneho zásobovania teplom (ďalej len „systémy CZT“) naplniť zákonnú definíciu účinného systému CZT[1], ktorý by mal dodávať aspoň 50% tepla vyrobeného z OZE alebo 50% tepla z priemyselných procesov, 75% tepla vyrobeného kombinovanou výrobou alebo 50% tepla vyrobeného ich kombináciou. Toto je možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, a jedným z nich je aj spaľovanie biometánu v systémoch CZT.
Juraj Novák, z Odboru energetickej a surovinovej politiky MH SR, povedal, že systémy CZT sú vhodné pre integráciu OZE vo forme biometánu pochádzajúceho najmä z odpadov z rastlinnej a živočíšnej produkcie, z biologicky rozložiteľnej časti komunálneho odpadu, biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov a odpadov z čističiek odpadových vôd. Podľa Nováka má biometán jeden z najväčších potenciálov pre rozvoj zhodnocovania odpadov a energetického zhodnocovania odpadu, ktorý nemožno recyklovať, a teda by skončil na skládke.
Zvýhodnenie budovania zariadení na výrobu biometánu a podpora využívania odpadového tepla z priemyselných a energetických procesov patrí medzi najvýznamnejšie opatrenia pre vykurovania a chladenie, viď. tabuľka.
Zvyšujúcu sa dôležitosť biometánu potvrdil aj Stanislav Janiš zo Slovenského zväzu výrobcov tepla, a tiež Národný energeticko-klimatický plán.
Aký veľký je potenciál biometánu?
Ján Klepáč, poradca prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu sa venoval biometánu aj z pohľadu jeho potenciálu, pretože podľa neho predstavuje biometán jednu z možností ozelenenia resp. dekarbonizácie zemného plynu, ktoré sú už dnes dobre známe.
Klepáč zároveň tvrdí, že ak by Slovensko dokonale využilo potenciál na výrobu biometánu a to: i) nevyužívanú poľnohospodársku pôdu; ii) odpady zo živočíšnej výroby; iii) komunálny odpad,
boli by sme schopní vyrobiť 456 mil. m3 biometánu, čo predstavuje 8,3% ročnej spotreby zemného plynu.
Podpora výstavby zariadení na výrobu biometánu
Matej Veverka zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v súvislosti s možnosťami podpory výstavby zariadení na výrobu biometánu spomenul Operačný program Kvalita životného prostredia. V rámci jeho štvrtej prioritnej osi zameranej na energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch je prvá investičná priorita tejto osi „Podpora využívania výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov“ určená na využívanie OZE, a to aj prostredníctvom výstavby zariadení na výrobu biometánu.
Akú budúcnosť predpokladajú biometánu?
Peter Ďurčanský spolu s Máriou Michalkovou zo Žilinskej univerzity prezentovali technológiu skladovania plynných uhľovodíkov, vrátane biometánu vo forme umelo vytvorených hydrátov plynov. V rámci ich výskumu bol vytvorený matematický model, ktorý umožnil špecifikovať prevádzkové parametre navrhnutého experimentálneho zariadenia, ktoré by umožnilo skladovať energiu vo forme hydrátov. Hydráty by primárne mohli slúžiť na akumuláciu energie v rámci strategických zásob, ale aj na pokrytie náhlych zvýšených potrieb energie.
Záver
Oproti
minulým rokom je vidieť posun v diskusii o využívaní biometánu, nakoľko
sa v minulosti hovorilo predovšetkým o lokálnom využití tepla
z bioplynu. Je to spôsobené aj externými faktormi, ako sú potreba systémov
CZT stať sa účinnými alebo blížiaci sa koniec podpory formou výkupných cien
elektrickej energie z bioplynu. Potenciál biometánu ako bezuhlíkového
zdroja energie, sa premietol aj do Národného energeticko-klimatického plánu,
avšak pre jeho implementáciu bude potrebné aj lepšie využitie financovania
prostredníctvom štrukturálnych fondov. Ostáva dúfať, že na budúcoročnej
konferencii budú už odprezentované aj skúsenosti z reálneho projektu
výroby biometánu na Slovensku.
[1] § 2, písm. z) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších právnych predpisov