Bratislava 4. októbra 2020 – Nová regulačná politika sa bude dotýkať aj dekarbonizácie veľkého tepla a priemyslu, v ktorej bude plyn hrať dôležitú úlohu. Venovať sa chce aj dodávke a rozširovaniu variability služieb pre malých a stredných spotrebiteľov. Regulačný rámec by mal vytvoriť predpoklady na integráciu vodík a biometánu do plynárenstva. Aj tieto myšlienky vyslovil na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Bratislave predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris.

„Úloha ÚRSO je napomôcť implementácii,“ zdôraznil Juris, podľa ktorého je regulátor súčasťou odborných debát v rámci energetiky o tom, kde by to dávalo zmysel, aké typy programov, aké typy oblasti a transformácie energetiky by bolo vhodné podporiť, ale rozhodovanie je na konkrétnych inštitúciách, ako sú ministerstvá, vláda či parlament. „Primárna úloha regulačného úradu je vytvoriť správny a efektívny regulačný rámec v prospech odberateľov, čiže aby neprimerane nezaťažil ceny elektriny, plynu a zároveň, aby vytvoril predpoklady na to, aby rôzne nové technológie, biometán, vodík, mohli byť postupne integrované do klasického plynárenstva,“ definoval Juris s tým, že v rámci novej regulačnej politiky sa budú dotýkať viacerých oblastí.

Prvou z nich bude dekarbonizácia veľkého tepla a priemyslu. „Pre mňa ako človeka, ktorý sa dlhé roky pohybuje v energetike, je to veľmi vážna téma na najbližších 5+ rokov, kde plyn hrá a bude hrať dôležitú úlohu,“ uviedol predseda ÚRSO, ktorý zdôraznil umožnenie prístupu a pripájania nových technológií a nových výrobní tepla alebo kogenerácií k plynárenskej sústave a tým aj nastavenie férových cien hlavne v oblasti sieťových poplatkov.

Súčasné poplatky za využívanie sietí a sústav sú podľa neho v porovnaní s inými krajinami EÚ pre priemysel pomerne vysoké. „To je téma, ktorej sa budeme venovať a kde budeme hľadať riešenia a možnosti, ako tieto veci zefektívniť a dostať sa na úroveň Únie,“ doplnil s tým, že práve pri tých rôznych investičných programoch by európske peniaze mohli zohrať pozitívnu rolu, keďže by boli vo veľkej miere vo forme grantov a nezaťažovali by budúce ceny za využitie plynárenských sústav.

Druhou témou, ktorej by sa mala nová regulačná politika dotknúť, je dodávka a rozširovanie variability služieb pre malých a stredných spotrebiteľov, o ktorých rozvinutí hovoril aj predseda predstavenstva SPP Milan Urban. „Toto vidíme ako trend nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Práve v debate o nastavení a prenastavení primárnej a následne sekundárnej legislatívy v oblasti cenovej regulácie vidíme priestor na určitú dereguláciu dodávky plynu a elektriny, zdôrazním, v primeranej miere,“ skonštatoval Juris, podľa ktorého akákoľvek deregulácia cien musí ísť ruka v ruke s ochranou spotrebiteľa pred prípadnými nekalými praktikami na voľnom trhu

Šéf ÚRSO sa vyjadril aj k novým trendom a technológiám a k tomu, do akej miery regulačný rámec stanovený úradom môže umožniť hľadanie nových, inovatívnych riešení. Regulačný úrad a regulačný rámec nemá podľa neho za úlohu hľadať primárne iba efektívnosť a spoľahlivosť sústavy, ale zároveň umožniť transformáciu energetiky – v tomto prípade plynárenstva -, aby daní účastníci trhu, hlavne sieťové a dodávateľské firmy, mali priestor v rámci regulačného rámca pilotovať a skúšať nové technológie. „V zahraničí sú určité regulačné elementy, tzv. regulačné piloty nastavené práve týmto smerom, takže to je skúsenosť, ktorú skúmame a budeme hľadať, akým spôsobom to môžeme reflektovať v novej regulačnej politike,“ poznamenal Juris s tým, že úrad vníma všetky nové technológie ako je biometán či vodík ako formu postupnej dekarbonizácie plynárenstva.

Zdôraznil pritom viacero úrovní – štátna energetická politika a primárna legislatíva, ktorá je v súčasnosti v štádiu debaty, prípravy a diskusií – ako toto uchopiť a následne nato nasleduje regulačný rámec, ktorý tieto priority štátnej energetickej politiky a aspekty primárnej legislatívy odráža.   

„My ako úrad budeme určite hľadať spôsob, ako reflektovať nové trendy a umožniť ich v regulačnom rámci, pretože najmä v nových technológiách sa bavíme – aspoň pri vodíku – o oblastiach, kde je ešte relatívne dlhá cesta, kým sa nájdu komerčne zrelé technológie, ktoré môžu fungovať na priemyselných škálach, čiže na škálach, ktoré produkujú výstupy vo veľkosti desiatok, ak nie stovák MW výkonov,“ skonštatoval predseda regulačného úradu, ktorý vidí, že tieto technológie idú veľmi rýchlo dopredu a majú veľkú politickú aj finančnú podporu zo strany EÚ aj slovenských orgánov. „Práve naša úloha ako regulačného úradu je umožniť pilotovať, aby regulačný rámec nezabránil jednotlivým účastníkom trhu pilotovať nové technológie a hľadať cestu na komercionalizáciu jednotlivých technológií a riešení,“ zdôraznil.

Šéf ÚRSO sa vyjadril aj k činnosti úradu v najbližších rokoch, keď plánujú reflektovať na transpozíciu európskej legislatívy, ktorá sa v súčasnosti realizuje do slovenskej primárnej legislatívy a následne začať pracovať na novej regulačnej politike. „To by sme radi začali na prelome tohto a budúceho roka a do novembra 2021 by sme pripravili prvý návrh novej regulačnej politiky, krížom cez všetky regulované sektory, plynárenstvo elektrina teplo a vodárenstvo,“ ozrejmil s tým, že návrh bude v oblasti energetiky primárne reflektovať všetky relevantné aspekty, ktoré budú transponované do slovenskej legislatívy. Na základe toho bude pripomienkové konanie aj verejné pripomienkovanie. Podľa zákona by Regulačná rada mala na jar 2022 túto novú regulačnú politiku schváliť a v rámci toho už bude ÚRSO pracovať na prispôsobení jednotlivých vyhlášok a metodík tak, aby odrážali požiadavky novej regulačnej politiky.

„Čiže bude to dvojročný proces, ktorý bude nadväzovať na transpozície štvrtého energetického balíčka EÚ tak, aby sa postupne premietali nové aspekty a nastavenia aj do regulačného rámca. Prirodzene, nechceme to robiť v izolácii, radi využijeme podnety od jednotlivých účastníkov trhu v rámci konzultácií, pracovných skupín na to, aby dokument, ktorý vznikne a nové nastavenia regulácie boli čo najviac vyvážené. A práve odrážali tie požiadavky a priority, ktoré budú v konečnom dôsledku reflektované v reformnom pláne, pláne obnovy Slovenska,“ uzavrel predseda ÚRSO Andrej Juris.