Moskva 3. septembra 2021 – Ruská vláda zvažuje, že umožní štátnemu ropnému producentovi, spoločnosti Rosnefť, dodávať plyn do Európy prostredníctvom plynovodom Nord Stream 2. Tento krok by mohol zabrániť zavedeniu objemových obmedzení na dodávky plynu zo strany Európskej únie. Informuje o tom web Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda.
Ruský minister energetiky Aleksandr Novak vo štvrtok (2. 9.) pre agentúru Interfax uviedol, že vláda dostala od Rosnefti žiadosť o vývoz plynu cez plynovod, pričom rozhodnutie by malo byť prijaté neskôr.
Generálny riaditeľ spoločnosti Igor Sečin predtým poslal list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi so žiadosťou o právo vyvážať 10 miliárd m3 plynu cez Nord Stream 2.
Plynovod je vo vlastníctve štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom, najväčšieho producenta zemného plynu v krajine a jeho monopolného vývozcu cez plynovody.
Podľa webu rferl.org tento krok súvisí s rozhodnutím nemeckého súdu z 25. augusta, podľa ktorého Nord Stream 2 nie je vyňatý z pravidiel EÚ. Tie vyžadujú, aby spoločnosti, ktoré vyrábajú, prepravujú a distribuujú plyn na území Európskej únie, boli oddelené. Ich cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu a zabrániť spoločnostiam v prípadnom znemožnení prístupu konkurencie k infraštruktúre.
Konkrétne, pravidlá zakazujú spoločnosti, ktorá vlastní plynovod, naplniť viac ako 50 percent jeho kapacity vlastným plynom a musí usporadúvať kapacitné aukcie pre tretie strany.
Pri kapacite NS2, ktorá by mala byť 55 miliárd m3 ročne, by mal Gazprom umožniť prepravu 27,5 mld. m3 plynu od iných ruských výrobcov.
Spoločnosť Nord Stream 2 AG uviedla, že augustové rozhodnutie nemeckého súdu poukázalo na „diskriminačný účinok“ zmenenej a doplnenej smernice Európskej únie o plyne. Rozhodnutie zobrala na vedomie a vyhlásila, že v pravý čas oznámi ďalšie kroky.
Plynovod Nord Stream 2 je v súčasnosti dokončený na viac ako 99 %. Podľa vyhlásenia Gazpromu z 19. augusta prepraví už tento rok do Európy 5,6 mld. m3 ruského zemného plynu.
Projekt za takmer 9,5 miliardy eur, obchádza Ukrajinu a mal by zdvojnásobiť kapacitu súčasného plynovodu Nord Stream na 110 miliárd kubických metrov ročne. Jeho výstavbu skomplikovali sankcie zavedené Spojenými štátmi americkými na konci roku 2019, politické napätie a plány Washingtonu posilniť predaj svojho skvapalneného zemného plynu do Európy.
Proti plynovodu vystupuje najmä Ukrajina, ktorá by mohla prísť o tranzitné poplatky vo výške až 2 miliardy dolárov ročne, ak by Kremeľ presmeroval všetok ruský zemný plyn smerujúci do Európy, ktorý v súčasnosti prechádza Ukrajinou, cez nový plynovod.
Ukrajina ostro vystúpila proti júlovej dohode medzi Nemeckom a Bidenovou administratívou, ktorá Rusku umožňuje plynovod dokončiť. Keďže sa jej nepodarilo presvedčiť Spojené štáty o uvalení ďalších sankcií, vyzvala Európu, aby dodržiavala svoje vlastné zákony a obmedzila Gazprom pri napúšťaní plynovodu vlastným plynom.