Brusel 30. augusta 2021 – Belgicko môže podporiť nahradenie svojich jadrových elektrární paroplynovými cyklami (CCGT) prostredníctvom mechanizmu platieb za kapacitu (capacity renumeration mechanism – CRM) navrhnutého belgickou vládou. Vyplýva to z rozhodnutia Európskej komisie z 27. augusta, podľa ktorého je mechanizmus v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Informoval o tom portál spglobal.com.

Schválenie prichádza po niekoľkomesačnom preverovaní zo strany EK a znamená úľavu pre belgickú vládu, ktorá už plánuje na október prvé štvorročné aukcie kapacity s cieľom kompenzovať postupné vyradenie takmer 6 GW existujúcej jadrovej kapacity do roku 2025.

„Kapacitné mechanizmy môžu pomôcť zaistiť bezpečnosť dodávok elektriny, pokiaľ sú navrhnuté tak, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže na trhoch s energiou,“ uviedla výkonná podpredsedníčka EK a eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Rozhodnutie Komisie schváliť CRM ovplyvnilo aj zavedenie určitých požiadaviek na udržateľnosť pre nové plynové zariadenia, dodala EK.

Belgicko, ktoré sa rozhodlo odstaviť svoje jadrové elektrárne a nahradiť ich plynovými na vládnej úrovni navrhlo CRM, ktorý by dotoval CCGT prostredníctvom zmlúv o kapacite s platnosťou 15 rokov. Prvé aukcie kapacít sa mali pôvodne mali konať v novembri 2021. EK však v septembri 2020 začala hĺbkové vyšetrovanie schémy s cieľom posúdiť, či plány Belgicka na zavedenie kapacitného trhu sú v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky.

Belgicko zdôrazňovalo, že musí pri výmene svojich jadrových reaktorov do roku 2025 konať rýchlo a vyšetrovanie EK brzdí jeho postup. Ministerka pre energetiku Tinne Van der Straetenová sa v októbri minulého roku stretla s Vestagerovou v snahe urýchliť správu.

Krajina zvažovala aj predĺženie životnosti dosluhujúcich reaktorov v Tihange a Doel. Niektorým už bolo poskytnuté desaťročné predĺženie prevádzky v roku 2015, keď uplynula ich 40-ročná životnosť. V júli minulého roku Európsky súdny dvor rozhodol, že desaťročné predĺženie prevádzky Doel 1 a 2 bolo nezákonné, reaktory však mohli pokračovať do roku 2025. Ďalšiu žalobu proti Tihange 2 belgický súd v septembri 2020 zamietol. Aj v prípade udržiavania niektorých reaktorov online alebo ako rezervy aj po roku 2025, bolo Belgicko v situácii, keď potrebuje novú výrobnú kapacitu, ktorá by zabránila výpadkom prúdu.

V máji Van der Straetenová poverila prevádzkovateľa siete Elia, aby v októbri tohto roku zorganizoval prvú aukciu kapacity na štyri roky vopred (Y-4) a to na dodávku až 7,3 GW od 1. novembra 2025.

Špecifikácia aukcie „pay-as-bid“ (vybraní výrobcovia získajú toľko, koľko sami ponúkli) stanovila cieľ nižšej kapacity 6,397 GW, obmedzený na maximálnu ponukovú cenu 75 eur/kW/rok.

V závislosti od investičného prahu je možné novej kapacite zadávať zákazky na obdobie až 15 rokov. Všetky existujúce kapacitné zmluvy budú uzatvorené na jeden rok, čo bude odzrkadľovať britský kapacitný trh.

Po aukcii Y-4 bude v roku 2024 nasledovať aukcia na rok vopred, taktiež s dodaním od 1. novembra 2025, s odloženým objemom 2,531 GW.

Očakáva sa, že v aukciách bude súťažiť niekoľko developerov nových paroplynových cyklov, hoci niektorí z nich, napríklad projekt Vilvoorde CCGT spoločnosti Engie vo flámskom Brabante či CCGT  Dils Energie (RWE) v Dilsen-Stokkem musia bojovať s nesúhlasnými postojmi na lokálnej úrovni.

Pokiaľ ide o belgický energetický mix, podľa belgického regulátora CREG mala elektrina z plynu v roku 2019 približne 27-percentný podiel, zatiaľ čo vietor a solárna energia 15 %. Jadrová energia vyprodukovala zhruba 50 %. Belgicko bolo tiež čistým vývozcom elektriny do Británie po tom, čo v januári 2019 začalo fungovať prepojenie 1 GW Nemo.

Pokiaľ ide o dodávky plynu do elektrární, Belgicko je podľa magazínu Natural Gas World v dobrej pozícii, a to aj napriek plánovanému trvalému uzavretiu poľa Groningen v susednom Holandsku v roku 2022. Má dobre rozvinutú plynovodnú sieť a prepojovacie vedenia s Veľkou Britániou, Francúzskom, Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom, ako aj plynovodné prepojenie s Nórskom.

Krajina má tiež prístup k LNG vďaka terminálu v Zeebrugge, v ktorom je veľmi aktívny Katar. V minulom roku si tam rezervoval viac dlhodobej kapacity.