Bratislava 6. októbra 2020 – Aj podpora opätovného využívania takmer 100.000 aktuálne nevyužívaných plynových prípojok v SR by mohla prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia a dekarbonizácii. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Bratislave to povedal riaditeľ sekcie distribučných služieb SPP – distribúcia Marek Paál, ktorý predstavil návrhy riešení v oboch uvedených oblastiach.
„Nevyužité prípojky, ktorých je na Slovensku 97.000, vznikli v období najväčšej plošnej plynofikácie v 90. rokoch a časť z nich je dôsledkom odpojenia neplatičov od zemného plynu,“ objasnil s tým, že najvhodnejšou formou, ako vyriešiť využitie týchto prípojok, sú kotlíkové dotácie. Ľudí, ktorí prípojky majú a nie sú majetní, treba podľa Paála podporiť pri zmene ich správania. Podpora by mala byť na samotný kotol na zemný plyn, ako aj na inštaláciu vnútorných rozvodov a prispôsobenia odberného plynového zariadenia a kúrenia.
„Táto dotácia podľa nášho názoru musí byť – a snažili sme sa ju presadzovať v čo najväčšej možnej miere – okolo 3000 eur. To by bolo motivačné pre ľudí, aby prešli na takéto kúrenie,“ vyčíslil Paál, podľa ktorého hrá takémuto riešeniu „do karát“ zlepšujúca sa ekonomická situácia na Slovensku a zmenšujúci sa počet ľudí, ktorí sa odpájajú z dôvodu neplatenia. „Aj to by nahrávalo tomu, aby sme spravili niečo s ovzduším aj takouto formou,“ dodal Paál, podľa ktorého je na základe informácií SHMÚ na Slovensku 350.000 domácností, ktoré vykurujú tuhým palivom a 120.000, ktoré kúria veľmi zastaranými kotlami na tuhé palivo.
Aj tento fakt výraznou mierou prispieva k tomu, že Slovensko je tretie najhoršie v EÚ, pokiaľ ide o jemné prachové častice (TZL) PM10, a najmä PM2,5. „Podľa štatistík Európskej environmentálnej agentúry zhruba 5200 obyvateľov na Slovensku umiera predčasne z dôvodu respiračných chorôb,“ uviedol Paál s tým, že až 12 % obyvateľov Slovenska je vystavených ich zvýšeným koncentráciám. TZL sa dostávajú do dýchacej sústavy a spôsobujú respiračné, kardiovaskulárne aj onkologické ochorenia.
Prechod na nízkoemisné zdroje, ako je zemný plyn, je preto jedným zo základných riešení dekarbonizácie a zlepšovania kvality ovzdušia v SR. „V prípade, že tam máme plynofikovanú sieť, dnes má prístup k plynu zhruba 94 % obyvateľstva, tam sa pokúsiť nasadiť moderné plynové kondenzačné kotly. Tam, kde naša sieť nie je, je priestor na iné OZE, napríklad tepelné čerpadlá,“ skonštatoval Paál a pripomenul, že aj čerstvo zverejnený vládny plán obnovy počíta so zvýšením počtu domácností s vymeneným kotlom o 15.000 do roku 2022, o 40.000 do roku 2024 a o 80.000 do roku 2026.
Okrem kompletného nahradenia tuhých palív nízkoemisnými zdrojmi vrátane zemného plynu v systémoch CZT aj v individuálnom vykurovaní, považuje Paál za riešenia dekarbonizácie a zlepšenia ovzdušia aj zníženie energetickej náročnosti hospodárstva. „Je dvojnásobne vyššia ako priemerná energetická náročnosť EÚ,“ poznamenal.
Veľký potenciál vidí vo zvýšení energetickej efektívnosti budov, keďže na Slovensku máme nezateplených 550.000 bytov v rodinných domoch a 270.000 bytov v bytových domoch.
Kľúčové bude aj pokračujúce využívanie plynárenskej infraštruktúry s ohľadom na vyvíjané technológie, ktoré sú na vzostupe, ako sú vodík či biometán. „Pri obrovskom pláne dekarbonizácie je nevyhnutné, aby sme infraštruktúru udržiavali a aby bola v dobrom stave. Nemá zmysel robiť opatrenia, aby sme ju zavrhli, neinvestovali do nej a neudržiavali ju. Podľa všetkých štúdií jasné, že bez nej to do budúcna nepôjde,“ zdôraznil Paál a pripomenul aj význam plynovej mobility.
„Zamerajme sa synergicky na dopravu, skúsme nebojovať s elektromobilitou, každá časť má svoj segment vozidlového parku, kde je to výhodné. Skúsme podporiť, aby zemný plyn nahradil vo forme CNG a LNG dieselové vozidlá, najmä veľké,“ dodal a vyzval aj na podporu vodíkových a biometánových projektov.
„Plynárenská infraštruktúra do roku 1977 vodík distribuovala v podobe svietiplynu. Ako spoločnosť máme bohatú skúsenosť s distribúciou vodíka v tejto forme. Treba ešte investovať peniaze do výskumu, aby sme si overili, či určité percento vodíka v zemnom plyne nebude spôsobovať technické problémy, aby to bolo bezpečné,“ uviedol s tým, že na testovanie využitia vodíka v distribučnej sieti a implementáciu chromatografov by SPP – distribúcia chcela využiť aj prostriedky z Modernizačného fondu.
Pokiaľ ide o biometán, Paál ho považuje za bezproblémové je riešenie. Produkcia elektriny z biometánu však podľa neho potrebuje podporu pri výkupe, aby mala ekonomický zmysel. „Keď vzniknú prvé biometánky, systém sa rozbehne, už máme podporu nastavenú. Preplácame 75 % ceny prípojky do 4 kilometrov, aby sa bioplynové stanice po upgrade na biometánky vedeli pripojiť za rozumný peniaz k distribučnej sieti,“ uzavrel riaditeľ sekcie distribučných služieb SPP – distribúcia Marek Paál.