Bratislava 1. októbra 2020 – Zemný plyn je ekonomický a súčasne environmentálny a udržateľný zdroj energie. Predstavuje najefektívnejšie palivo pre mnohé oblasti využitia od produkcie elektriny a tepla až po dopravu. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského naftového zväzu (SPNZ), ktorá sa tento rok koná online, to povedal zástupca Medzinárodnej plynárenskej únie (IGU) a viceprezident spoločnosti SNAM Andrea Stegher.
Vo svojom vystúpení prezentoval Globálnu správu o plyne (Global Gas Report – GGR), ktorá vznikla v spolupráci so spoločnosťou SNAM. „Zemný plyn celosvetovo demonštruje svoju silu ako veľmi ekonomický a súčasne environmentálny a udržateľný zdroj energie,“ zdôraznil Stegher, ktorý na základe zistení GGR poukázal na rast celosvetovej produkcie zemného plynu v roku 2019 o 3,5 %, rast globálneho dopytu o 2,3 %, rast podielu plynu na primárnom energetickom mixe o 24,2 % či zvýšenie obchodu s plynom o 2,9 %.
V tejto súvislosti vyzdvihol najmä obchod s LNG, ktorý zaznamenal nárast o 13 %. „V celosvetovom meradle sledujeme, ako LNG vytvára ďalšie prepojenia. Práve tieto prepojenia sú spojené so zásadným zvýšením dodávok plynu,“ skonštatoval Stegher s tým, že nárast produkčných kapacít najmä v USA mení trh s plynom a vytvára dynamiku, pokiaľ ide o toky a produkciu.
„Nárast produkcie bol súčasne sprevádzaný veľmi dôležitým pohybom v cenovej oblasti, ktorý pomohol konkurencieschopnosti,“ uviedol Stegher, ktorý v tejto súvislosti vyzdvihol zvýšenie príležitostí na prechod k plynu ako k palivu. „Znižovanie cien plynu v spotrebiteľských regiónoch, ako je Európa, vytvára priestor na prechod od uhlia k plynu,“ dodal.
Európa, ktorá je lídrom v dekarbonizácii, by podľa neho mala okrem súčasnej situácie zúžitkovať aj štrukturálnu dostupnosť veľmi dobre rozvinutej infraštruktúry a technológie, ktoré vytvárajú priestor, aby sa zemný plyn stal pilierom na ceste k dosiahnutiu cieľov dekarbonizácie. Podobne sa to deje aj v iných regiónoch sveta, veľmi dobrým príkladom je Južná Kórea. „Plyn dokazuje, že najefektívnejším palivom pre využitie v mnohých oblastiach,“ zdôraznil Stegher.
Napriek turbulentnému obdobiu a vývoju na trhoch plynárenstvo ako sektor preukázalo veľkú odolnosť a vyvinulo veľmi dobre štruktúrovaný spôsob kombinácie rôznych druhov dodávok energií spotrebiteľom. „Bezpečnosť dodávok bola v minulých rokoch európskou témou, ale unikátny trh, ktorý sme vytvorili, – spätné toky, investície – sa ukázali byť veľmi dôležité, aby z plynu spravili komoditu vždy flexibilne dostupnú tam, kde je potrebná,“ vyzdvihol Stegher.
Hoci pandémia Covid-19 zásadne ovplyvnila dopyt po zemnom plyne a celý sektor plynárenstva, flexibilita jeho infraštruktúry zvládla tradičným spôsobom „výnimočné potreby“. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, správa IGU očakáva, že z krátkodobého hľadiska ostane dopyt zasiahnutý, z dlhodobého hľadiska však budú potrebné nové dodávky plynu na trh, pričom dopyt by mal stabilne rásť zhruba od roku 2022, minimálne do roku 2040.
Plyn by mal naďalej hrať kľúčovú úlohu v energetickom sektore, v roku 2030 by sa mal na výrobe elektriny podieľať 23 %, v roku 2040 22 %, v priemysle by to v uvedených rokoch malo byť 26 resp. 28 %.
Dopyt na kľúčových svetových trhoch by sa mal do roku 2040 zdvojnásobiť, silnými trhmi by mali byť Čína a India.
Stegher sa vyjadril aj k potenciálnej vodíkovej budúcnosti plynárenskej infraštruktúry. „Vodík bude jedným z pilierov, ale nevyrieši všetky naše problémy. Bude súčasťou riešenia,“ myslí si Stegher s tým, že plynárenstvo sa môže spoliehať na existujúce riešenia, napríklad zelené plyny.