Bratislava 28. septembra 2020 – Spoločnosť SPP – distribúcia je pripravená prijať do svojej siete biometán, ktorý bude spĺňať kvalitatívne parametre. Vhodná pomoc štátu by umožnila dostať do siete objem biometánu, ktorý by napríklad umožnil 31-percentnú dekarbonizáciu systémov CZT. Spoločnosť chce využiť aj potenciál produkcie biometánu pri využívaní biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V plynárenskom paneli 14. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie v Bratislave to povedal riaditeľ sekcie distribučných služieb SPP – distribúcia Marek Paál.
Pripomenul, že zemný plyn má z hľadiska produkcie CO2 polovičné hodnoty v porovnaní s klasickými tuhými palivami, uhlím, drevom a pod. Pri jeho spaľovaní nevznikajú takmer žiadne tuhé znečisťujúce látky, ktoré sa podieľajú na astmách či rakovine. „Pri benčmarkovaní na rok 1990 v roku 2017 sa nám podarilo o vyše 60 % znížiť emisie skleníkových plynov, najdôležitejšieho sledovaného faktora v sektore energetiky a to najmä tým, že došlo k určitej plynofikácii aj výroby tepla,“ povedal Paál.
Keďže SR je v súčasnosti na 9. mieste z pohľadu produkcie CO2 zo všetkých krajín EÚ a po odstavení Novák a nahradení tuhých palív obnoviteľnými zdrojmi môže poskočiť dokonca na 7. priečku, podľa Paála by sa mala primárne venovať vysokej energetickej náročnosti slovenského hospodárstva, ktorá je v porovnaní s inými krajinami EÚ skoro dvojnásobná.
Pokiaľ ide o vízie SPP – distribúcia, Paál dal do pozornosti štúdiu Det Norske Veritas pre Eurogas, ktorá pri porovnaní dvoch scenárov dekarbonizácie, čisto elektrického 1,5Tech a scenára Eurogas s využitím plynárenských sietí, zistila, že pri rovnakom cieli 100-percentnej dekarbonizácie do roku 2050 by scenár Eurogas ročne ušetril 130 mld. eur.
„SPP-distribúcia je pripravená prijať do svojej siete biometán, ktorý bude spĺňať kvalitatívne parametre. Naša vízia je taká, že ku dnešnému dňu máme 133 bioplynových staníc a pri vhodnej pomoci zo strany štátu na upgrade alebo výstavbu nových biometánových staníc, vhodnou pomocou nazývame motiváciu pri výkupe elektrickej energie, ktorá je dnes na niekde na úrovni 95 eur. Pokiaľ by šla k úrovni 120 eur za MWh, tak to začne byť motivačné, aby bioplynové stanice prechádzali na biometán,“ vysvetlil Paál. Kapacita pri súčasných bioplynových staniciach je 226 miliónov m3 bioplynu, čo by pri upgrade predstavovalo 123 mil. kubíkov biometánu. „Ak by sme tento biometán dokázali dostať do siete, došlo by napríklad okamžite k dekarbonizácii o 31 % v CZT,“ vyčíslil.
Budúcnosťou spoločnosti by malo byť aj využitie potenciálu produkcie biometánu pri využívaní biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu „Tu vidíme priestor, ako použiť našu distribučnú sieť na to, aby sme tieto zelené plyny distribuovali. Podľa národného klimatického a energetického plánu je práve potenciál v biologicky rozložiteľnom komunálnom odpade 300 mil. m3 biometánu,“ konkretizoval Paál s tým, že ďalšou oblasťou záujmu spoločnosti sú projekty na báze vodíka.
„Tu by som chcel povedať, že vzhľadom na to, že máme veľmi modernú sieť, ktorá najväčší boom zažívala v 90. rokoch, je väčšinou vybudovaná zo sieťovaných polymérov, ktoré absolútne nemajú problém s vodíkom ako s dodatočným plynom do sietí,“ uviedol a dodal, že oceľové plynovody by mali prejsť testom. Preto SPP – distribúcia požiadala o grant z Modernizačného fondu, aby na časti plynovodu empiricky vyskúšala pri určitých percentách obsahu vodíka v zemnom plyne, aké budú dosahy na životnosť, či ako a kde majú byť nainštalované chromatografy.
„Bude to mať synergický efekt jednak s Eustreamom, pokiaľ by distribuoval plyn s obsahom vodíka a jednak to, čo spomínal generálny riaditeľ Nafty pri skladovaní, aby sme vedeli bez problémov distribuovať plyn s takýmto obsahom. Toto je naša vízia, ako ďalej z pohľadu zelených plynov,“ dodal.
Pre úspešnú dekarbonizáciu slovenskej energetiky je podľa neho dôležité kompletne nahradiť tuhé palivá v systémoch CZT a v individuálnom vykurovaní a vyriešiť problém kvality ovzdušia, kde sa SR nachádza na 4. mieste od konca rebríčka EÚ.
„Chceli by sme čiastočne vyriešiť aj energetickú chudobu, dajú sa robiť adresné doplatky alebo sponzorské pre dotknutých ľudí a preto vítame, že minister Budaj spomenul, že kotlíkové dotácie by sa mali budúci rok opäť dostať na stôl,“ povedal.
Distribučná sústava by mala byť súčasťou dekarbonizačného scenára, ako to uviedla štúdia Det Norske Veritas pre Eurogas, kde sa jednoznačne hovorí, že molekulový scenár je lacnejší a bezpečnejší z pohľadu dosiahnutia 100-percentnej dekarbonizácie energetiky, myslí si Paál.
Venovať sa treba aj energetickej hospodárnosti a energetickej náročnosti hospodárstva a podporovať nielen elektrickú, ale aj plynovú mobilitu, uviedol na záver Marek Paál, riaditeľ sekcie distribučných služieb SPP – distribúcia, ktorá obsluhuje 33.000 km potrubí, distribuuje 4,8 mld. m3 plynu 1,5 mil. zákazníkom po celom Slovensku.