Bratislava 28. augusta 2020 – Podzemné zásobníky zemného plynu ako súčasť plynárenskej infraštruktúry môžu zohrať významnú úlohu pri skladovaní energie. Pri využití súčasnej európskej kapacity zásobníkov by sa dalo skladovať až 34 TWh obnoviteľnej energie. V plynárenskom paneli 14. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Nafta, a.s., Martin Bartošovič.
Skonštatoval, že hoci cieľ Európskej únie dosiahnuť nulové emisie skleníkových plynov do roku 2050 je jasný, menej jasná je cesta, ako to dosiahnuť. Aktualizovaný cieľ pre rok 2030 na úrovni 55-percentného poklesu v porovnaní s rokom 1990 považuje za „extrémne ambiciózny“ a vyžadujúci veľké úsilie.
Pripomenul tri piliere budúcnosti bezuhlíkovej energetiky – elektroenergetiku výhradne postavenú na OZE, vodík a obnoviteľný metán. V tejto súvislosti má podľa Bartošoviča existujúca plynárenská infraštruktúra pre prevádzkovateľov zásobníkov zemného plynu veľmi významnú rolu. „Z pohľadu skladovania energonosičov je určite aktuálna pre vodík a obnoviteľný metán,“ konkretizoval.
Prvá fáza vodíkovej stratégie EÚ do roku 2024 je podľa neho extrémne ambiciózna a hoci dnes jestvuje množstvo technických riešení a inovácií, stále nedosahujú také výkony, aby bolo možné využívať vodík vo veľkom množstve.
Bartošovič súčasne predstavil projekt ozelenenia metánu a súčasného využitia celej reťaze plynárenskej infraštruktúry vrátane tranzitných a distribučných plynovodov a zásobníkov. „Tomuto projektu skladovania mixu metánu a vodíka začali venovať už v roku 2014 v Rakúsku, v pomerne veľkom konzorciu vedenom firmou RAG a za účasti viacerých univerzít a firiem z odvetvia. V dvoch fázach, laboratórnej a vo fáze reálneho testovania sme skúšali skladovanie zmesi metánu a vodíka,“ priblížil šéf Nafty.
OZE nemajú stabilnú dodávku, keď poklesne osvit alebo prestane fúkať, dodávané výkony z nich výrazne klesajú. Často sa stáva, že OZE vyrábajú elektrinu, keď ju nie je treba, lebo je minimálny dopyt. Vtedy sú podľa Bartošoviča dve jednoduché alternatívy, buď zdroj vypnúť alebo predávať energiu za zápornú cenu.
„Podzemný zásobník plynu by slúžil ako skladovateľ energie a konverzia funguje na tom princípe, že v momente, keď nie je reálny dopyt po elektrickej energii z OZE, je elektrolýzou skonvertovaná na vodík, ktorý sa primiešava do zemného plynu. Zmes, ktorú sme testovali, tvorilo 90 % metánu a 10 % vodíka. Zatlačili sme ju do podzemného zásobníka plynu, malého vyťaženého ložiska, a následne sa zmes vyťažila,“ vysvetlil Bartošovič.
Zmes ozeleneného metánu sa podľa neho dá využiť troma spôsobmi. Prvá alternatíva predstavuje vrátenie zmesi do plynárenskej siete a následne ju môžu využívať koncoví zákazníci, domácnosti, firmy či výrobcovia elektrickej energie.
Druhou alternatívou je elektrická sieť. „Teoreticky sme skúmali aj možnosť priamej výroby elektrickej energie v paroplynovom cykle hneď v blízkosti podzemných skladísk, kde sa dá táto zmes hneď spáliť a vyrobiť elektrina, ktorá sa dodá do siete a rozvedie koncovým zákazníkom,“ povedal a dodal, že treťou alternatívou je mobilita a využitie zmesi v doprave.
Bartošovič zdôraznil kapacitu takýchto riešení. “Keď si pozriete všetky projekty skladovania energie vo forme batérií, alebo rôzne prečerpávacie elektrárne, ich výkon je extrémne malý. Keď si zoberiete, že v EÚ je približne 103 miliárd m3 skladovacej kapacity, tak primiešaním 10 % vodíka do metánu vieme skladovať až 34 TWh obnoviteľnej energie,“ uzavrel šéf spoločnosti Nafta, ktorá v posledných rokoch expandovala v Bavorsku akvizíciou troch zásobníkov a súhrnom skladovacej kapacity je šiestym najväčším skladovateľom zemného plynu v Európskej únii.