Bratislava 28. septembra 2020 – Všetky slovenské teplárne spaľujúce uhlie majú rekonštrukčné plány a prejdú na spaľovanie plynu alebo štiepky. Na 14. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie v Bratislave to v bloku venovanému Fondu obnovy a odolnosti vyhlásil štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek. Pre jeho efektívne využitie je podľa neho potrebné včasné a správne implementovanie európskej legislatívy.
Galek pripomenul, že Európska komisia v rámci Plánu obnovy a odolnosti vyčlenila až 37 % prostriedkov na zelenú ekonomiku a v nej nastavené priority sú v oblastiach OZE a energetickej efektívnosti. V tejto súvislosti uviedol, že komisia zriadená na Ministerstve financií SR diskutujúca o zelenej ekonomike a energetike, stanovila 4 základné oblasti, ktoré by v energetike mali byť z Fondu obnovy prioritné a prednostne financované.
Jednou z nich je dekarbonizácia v priemysle, ale aj v teplárenstve, kde už sa do značnej miery realizovala prechodom na účinnú výrobu elektriny a tepla. „Mám dobrú správu. Všetky teplárne na Slovensku, ktoré doteraz spaľovali uhlie, majú plán rekonštrukcie a mali by prejsť na nízkouhlíkovú výrobu tepla. Tu sa bavíme najmä o prechode na plyn , ako aj na štiepku,“ oznámil v tejto súvislosti Galek.
Ako dodal, v oblasti elektroenergetiky sa v budúcnosti so spaľovaním uhlia neuvažuje v elektrárni vo Vojanoch, ktorá prechádza na iný druh výroby elektriny. „Takže jediná, ktorú tu máme, je elektráreň v Novákoch. Ako viete, tu máme cieľ do roku 2023 ukončiť podporu výroby elektriny z domáceho uhlia a zmeniť celý koncept energetiky, ako aj fungovania regiónu hornej Nitry.
Ďalšou oblasťou, ktorej by sa malo dotknúť financovanie z Fondu obnovy, je podľa Galeka energetická efektívnosť, ktorá zahŕňa nielen verejné a súkromné budovy, ale aj infraštruktúru. „Napríklad v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne do roku 2030 sme si nastavili cieľ zvýšiť energetickú efektívnosť o 30,3 %,“ skonštatoval štátny tajomník MH.
Financovanie by sa malo týkať aj oblasti OZE, ktoré majú podľa Galeka na Slovensku veľký potenciál. „V súčasnosti MH implementuje Zimný energetický balíček, balíček čistej energie pre všetkých Európanov, musí byť implementovaný do jesene budúceho roka. Bude sa to týkať viacerých zákonov, zákona o energetike, zákona o tepelnej energetike, zákona o regulácii, zákona o podpore OZE a kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako aj zákona o regulácii,“ uviedol s tým, že je to dôležité pre dosiahnutie energetickej bezpečnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti a najmä, aby nedošlo k negatívnemu prenosu do nákladov na energie pre spotrebiteľa. To je podľa Galeka aj úloha pre ÚRSO.
Štátny tajomník zdôraznil aj integráciu OZE do sústav. “Tu sme v minulosti narazili na problém kapacity v prenosovej sústave. Po dobudovaní prepojenia na Maďarsko sa posúvame do úrovne skôr regulačnej kapacity, ktorú máme k dispozícii,“ ozrejmil s tým, že v diskusiách so zástupcami elektrizačnej prenosovej sústavy si definovali možnosti a oblasti dôležité pre jednoduchšiu integráciou do našich sústav. „Hovorili sme najmä o agregácii užívateľov, uskladňovaní energie, sú tu konkrétne projekty, power-to-gas, batériové systémy, prípadne elektrolyzéry v súvislosti s vodíkovou témou,“ priblížil a dodal, že dôležitý je aj dovoz regulačnej energie, ktorá umožní SR pri nedostatku regulačnej energie obnoviť kapacity pre OZE.
Minister financií Eduard Heger sa na konferencii vyjadril k možným objemom financií, ktoré môže Slovensko čerpať s tým, že potrebuje minúť oveľa viac peňazí ako 5,84 miliardy eur z grantovej schémy Plánu obnovy a ďalších vyše 6 mld. eur z pôžičiek, pričom financovanie má byť postavené na základe priorít. „To, čo sa nezmestí do Plánu obnovy, toho grantového, ak to bude dávať zmysel, veľmi radi na to využijeme pôžičky,“ špecifikoval Heger s tým, že k dispozícii je ešte 12 mld. eur zo štrukturálnych fondov.
„Plán obnovy a partnerská dohoda idú ruka v ruke a toto je ten balík 18 mld. plus spolufinancovanie a nedočerpané eurofondy, ktoré chceme veľmi správne a adresne alokovať do našej ekonomiky, aby sme zo Slovenska urobili krajinu, kde budeme radi žiť.,“ povedal. Pôžičky podľa neho stále prichádzajú do úvahy. „Ale či ich využijeme a ako ich využijeme bude závisieť od zmysluplnosti daného nástroja,“ dodal. Minister financií tiež pripomenul, že EK stanovila dva parametre pre plán obnovy. Na zelené témy by podľa toho malo ísť 37 % a 20 % by malo predstavovať digitalizáciu.
Minister dopravy Andrej Doležal sa v rámci diskusie zdôraznil, že od 1. januára nevstúpi do platnosti legislatíva, ktorá by neumožňovala kolaudáciu budov využívajúcich zemný plyn. „Od 1.1. budú kolaudované len budovy s takmer nulovou spotrebou. V žiadnom prípade neobmedzujeme zdroje energií, môže to byť aj zemný plyn. V dnešnej dobe už 20 % A-nulkových budov má ako zdroj zemný plyn, to s tým nemá nič spoločné,“ zdôraznil Doležal. „Dementujem, že od 1. januára je kolaudácia budov na zemný plyn zakázaná, nie je to pravda,“ dodal.