Oslo 21. septembra 2020 – Zemný plyn sa v roku 2026 stane najväčším zdroj primárnej energie a túto pozíciu si udrží až do roku 2050. Jeho dekarbonizácia sa naplno rozbehne po roku 2035 a v roku 2050 dosiahne 13 %. Vyplýva to z analýzy „Výhľad energetického prechodu 2020 – Globálna a regionálna predpoveď do roku 2050“ z dielne globálnej konzultačnej spoločnosti Det Norske Veritas (DNV GL), podľa ktorej koronavírusová pandémia tento rok zníži globálny dopyt po energii o 8 percent.
„Zemný plyn v roku 2026 prekoná ropu a stane sa najväčším zdrojom primárnej energie, pričom túto pozíciu bude udržiavať počas celého prognózovaného obdobia,“ konštatuje analýza, podľa ktorej budú dodávky plynu vrcholiť v roku 2035 a mierne sa znižovať do roku 2050, pričom budú dosahovať iba mierne vyššiu úroveň ako v roku 2019 (t.j. pred pandémiou).
Zmeny v dopyte sa budú regionálne líšiť. V krajinách OECD bude spotreba plynu postupne klesať, v tzv. Veľkej Číne dosiahne vrchol okolo roku 2035 a potom sa začne znižovať. Na indickom subkontinente sa dopyt do polovice storočia takmer strojnásobí.
„Do roku 2050 bude 41 % všetkého využívaného plynu slúžiť na výrobu elektriny, čo podčiarkuje jeho úlohu ako „premosťovacieho“ paliva pre obnoviteľné zdroje energie,“ uvádza DNV GL.
V súvislosti s regionálnymi posunmi v dopyte dôjde k väčšiemu nárastu LNG než v prípade celkovej produkcie plynu. Globálna kapacita spätného splyňovania sa do roku 2050 viac ako zdvojnásobí, zatiaľ čo globálna kapacita na skvapalnenie sa viac ako strojnásobí, špecifikuje výhľad.
„Pre ropný a plynárenský priemysel je dekarbonizácia výroby hlavným faktorom pri energetickom prechode,“ konštatuje analýza. Aj keď je dekarbonizácia ropy prakticky nemožná, plyn sa môže dekarbonizovať zachytávaním uhlíka buď pri výrobe „modrého“ vodíka alebo pri spaľovaní v elektrárňach či v priemysle. „S dekarbonizáciou plynu sa však pred rokom 2035 seriózne nezačne, a aj potom bude dosť pomalá. Do roku 2050 bude skutočne dekarbonizovaných iba 13 % zemného plynu,“ predpovedá DNV GL.
Vo svojom výhľade sa okrem iného venuje aj celkovému dopytu po energii. „Covid-19 tento rok zníži globálny dopyt po energii o 8 %. Aj keď sa od roku 2021 opäť zvýši, pôjde o zvýšenie z nižšej úrovne a do roku 2050 bude ročný globálny dopyt po energii kolísať na úrovni o 6 až 8 % nižšie v porovnaní s našou predpandemickou predpoveďou,“ očakáva. Zmeny správania spojené s pandémiou, ako napríklad práca na diaľku a zníženie dochádzania budú podľa nej mať trvalý vplyv na pokles spotreby energie.
Po pandémii DNV GL očakáva mierny rast globálneho dopytu po energii a posun energetického mixu smerom k väčšiemu zastúpeniu obnoviteľných zdrojov.
Keďže spotreba uhlia dosiahla vrchol v roku 2014, ropy pravdepodobne v roku 2019 a spotreba zemného plynu by sa naň mala dostať v roku 2035, súhrnné využívanie uhľovodíkov už dosiahlo vrchol, a je preto nepravdepodobné, že sa energetické emisie vrátia na úroveň roku 2019, uvádza Výhľad energetického prechodu 2020.