Praha 17. augusta 2020 – Zmena českej energetiky, ktorá musí nahrádzať končiace uhoľné zdroje, sa nebude dať zrealizovať bez generácie plynových elektrární. Tvrdí to Pavel Cyrani, podpredseda predstavenstva energetickej spoločnosti ČEZ. Nastupujúcej plynovej ére sa venuje portál seznamzpravy.cz, podľa ktorého problémy českej energetiky nevyriešia obnoviteľné zdroje, ani jadrový blok v Dukovanoch.
Koniec súčasnej podoby českej energetiky je podľa portálu nevyhnutný, keďže uhoľná etapa sa končí. Presný dátum má určiť tzv. uhoľná komisia, pričom podľa portálu nie je podstatný, keďže českí politici nemajú vývoj pod kontrolou. Navyše, už teraz núti elektrárne a teplárne k odchodu od uhlia európska regulácia.
Výsledkom je napríklad rozhodnutie Sokolovskej uhoľnej, ktorá ako jedna z prvých prestáva koncom augusta dobrovoľne vyrábať z vlastného uhlia elektrinu vo svojej elektrárni Vřesová a prechádza na nakupovaný zemný plyn. Prechod na plyn plánuje tiež v druhej elektrárni Tisová.
Podľa portálu seznamzpravy.cz podobne uvažujú ďalší výrobcovia tepla i elektriny, ktorých zisky padajú pre drahé emisné kvóty. Protiemisný – a teda i protiuhoľný – tlak zosilnie hlavne po roku 2030, keď sa opäť sprísnia limity pre znečistenie aj nároky na technológie a elektrina z uhlia bude jednoducho príliš drahá.
„Za dvadsať rokov nebude z elektrární, ktoré fungujú dnes, v prevádzke takmer nič,“ tvrdí Cyrani s tým, že životnosť má po roku 2040 istú jediná veľká elektráreň v krajine, jadrový Temelín. „Možno zostanú ešte uhoľné Ledvice,“ dodáva na margo najmodernejšej a najčistejšej uhoľnej elektrárne s výkonom 660 megawattov, spustenej v roku 2017.
Istotu nemajú ani dnešné Dukovany, ktorých životnosť končí v rokoch 2035 až 2037. ČEZ síce žiada Úrad pre jadrovú bezpečnosť o povolenie na ďalších 10 rokov prevádzky, zatiaľ ho ale nemá „Stále nie je isté, že ho dostaneme,“ hovorí Cyrani.
Istá nie je ani stavba novej dukovanskej jadrovej elektrárne, ktorú ČEZ pripravuje. Definitívne rozhodnutie o tom, či sa Česko do stavby za stovky miliárd korún pustí, má padnúť v roku 2029. Aj v prípade ich dostavby však nová jadrová elektráreň s výkonom 1200 mW pokryje len 10 % spotreby elektriny v krajine a odstavované bloky nahradí len sčasti. „My dnes nestojíme pred otázkou, či jadro áno, alebo nie,“ hovorí Cyrani. „Ale pred otázkou, ako znovu vybudovať celý energetický výrobný systém.“
Možnosti obnoviteľných zdrojov sú obmedzené, hoci ich podiel na výrobe elektriny a tepla je podľa spoločnosti Deloitte možné zvýšiť na 23,8 %. Lenže to predpokladá verejnú podporu medzi 90 až 144 mld. korún. A ani to by na náhradu odstavovaných uhoľných elektrární nestačilo.
Istú šancu po skončení doby uhoľnej predstavujú malé modulárne jadrové reaktory, ktoré by sa mali dostať na trh už okolo roku 2027. Podľa seznamspravy.cz je to ale stále neistá veličina a českí energetici s ňou počítajú skôr v teplárenstve.
Zostáva teda jediná cesta, zemný plyn. „Zrejme sa nezaobídeme bez generácie plynových elektrární,“ zdôraznil Cyrani.
ČEZ plánuje stavbu nových „plynoviek“ v areáloch väčšiny svojich dnešných uhoľných elektrární. „Máme vytipovaný rad lokalít: môžu sa stavať v Mělníku, Prunéřove, Tušimice,“ vypočítava Cyrani. Ďalšie plynový zdroj sa podľa neho vojde aj do areálu Počerady, kde už ČEZ svoju dnes jedinú plynovú elektráreň prevádzkuje.
Počeradskú uhoľnú elektráreň a s ňou aj miesto na stavbu ďalšieho nového zdroja síce ČEZ podľa uzatvorených zmlúv prevedie na skupinu Seven Energy miliardára Pavla Tykača, podľa Cyraniho tu ale stále ČEZ-u zostane dostatočne veľký pozemok aj pre novú plynovku.
Šéfovia ČEZ-u zatiaľ nie sú schopní odhadnúť, koľko plynových elektrární a s akou kapacitou V Česku vyrastie. „Budeme sa prispôsobovať vývoju na trhu,“ hovorí Cyrani. Na prípravu je zatiaľ dosť času. Na rozdiel od stavby jadrového reaktora, ktorá trvá od spustenia prvých príprav minimálne dvadsať rokov, sa plynové zdroje dajú stavať relatívne rýchlo. „Plynový zdroj je možné postaviť za dva až tri roky. Čiže rozhodovať o týchto stavbách sa budeme niekedy okolo roku 2025, „dodáva strategický šéf ČEZ Dávid Hajmán.
Hoci je nasadenie plynu do českej energetiky medzi rokmi 2025 a 2050 takmer isté, veľkou neznámou je cena elektriny, z neho vyrobenej. Hoci je plyn aktuálne na historických cenových minimách, s rastúcou spotrebou bude nevyhnutne zdražovať.
Podľa energetikov sú aj v súčasnosti nové plynové projekty stratové. „Stále sa neoplatí je stavať bez nastavenia ďalších mechanizmov, „upozorňuje hovorca ČEZ-u Ladislav Kříž. „Aby sa plynové elektrárne vyplatilo stavať, musí dôjsť k ďalšiemu rastu veľkoobchodnej ceny elektriny,“ hovorí Cyrani.
Podľa portálu seznamspravy.cz sa plynové zdroje, rovnako ako jadro alebo zelené elektrárne, budú stavať s účasťou štátu, ktorý na nich bude poskytovať investorom verejnú podporu. Tú v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia – v cenách energie, prípadne daňami. Druhá možnosť je, že investície do plynu sa rozbehnú samy vo chvíli, keď cena elektriny na trhu stúpne tak, že sa to oplatí. Teda že bežné trhové podmienky zaistia návratnosť vloženého kapitálu.
Dôležitým faktorom na energetickom trhu sú popri silnejúcom dopyte a slabnúcej ponuke regulácia, a najmä vysoká cena emisných kvót, ktorej vývoj ovplyvní rozhodnutia investorov o výstavbe budúcich plynoviek.
„Cena povolenky je ťažko predikovateľná,“ poznamenal Cyrani s tým, že počas poslednej krízy padla na nulu a teraz, proti všetkým očakávaniam, vzrástla na 30 eur za tonu emisií. „Cenu drží hore európska zelená vízia: trh očakáva, že kvót bude pod tlakom emisnej politiky nedostatok, preto ich podnikateľské subjekty držia, nechcú sa ich zbavovať, vytvárajú si ich zásobu, „vysvetlil.
Zelené ambície európskych politikov pritom ďalej rastú, takže sa nedá vylúčiť, že emisie spoplatnia ešte radikálnejšie. Podľa seznamspravy.cz by to znamenalo ďalší tlak na zdražovanie energie. A tiež istý handicap pre plynové elektrárne, ktoré sú vzhľadom k dnešnému stavu technológií jedinou cestou, ako sa vyrovnať s rýchlym ústupom od uhlia.