Αtény/Ankara 12. augusta 2020 – Napätie medzi Gréckom a Tureckom pre nároky na zdroje fosílnych palív vo východnej časti Stredozemného mora sa stupňuje od júna, keď Ankara začala s prieskumnými vrtmi v okolí Cypru, ktoré Atény považujú za nelegálne. Ako vysvetľuje agentúra Reuters, obe strany majú okrem iného protichodné názory na to, ako ďaleko siahajú ich kontinentálne šelfy.
Kontinentálny šelf je okrajová časť pevniny pod morom. Grécko tvrdí, že všetky jeho ostrovy majú kontinentálny šelf, a z toho vyplývajúce právo na výhradnú hospodársku zónu, s čím Turecko nesúhlasí. Znepokojilo ho aj úsilie Cypru o prieskum zdrojov fosílnych palív v oblastiach, o ktorých tvrdí, že sa nachádzajú na jeho kontinentálnom šelfe.
Grécko vyjadrilo pobúrenie, keď Turecko v novembri 2019 podpísalo dohodu o námorných hraniciach s medzinárodne uznávanou líbyjskou vládou v Tripolise. Atény dohodu odmietli s tým, že nerešpektuje námorné zóny gréckych ostrovov. Dohoda podľa Grécka ignorovala fakt, že medzi pobrežiami Líbye a Turecka leží grécky ostrov Kréta. Na základe dokumentu vznikla zóna, ktorá mala Turecku umožniť prieskum uhľovodíkov v oblasti.
Spor získal podľa Reuters nový impulz 6. augusta, keď Grécko a Egypt podpísali dohodu o vytvorení výlučnej ekonomickej zóny vo východnej časti Stredozemného mora, kde sa predpokladajú zásoby ropy a zemného plynu. Grécko vyhlásilo, že dohoda poslala turecko-líbyjskú dohodu „do koša“.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí naopak označilo dohodu za „neplatnú“. Tvrdí, že vymedzené oblasti „sú súčasťou tureckého kontinentálneho šelfu“ a nie je v nich povolená nijaká činnosť.
Reuters pripomína, že Parížske mierové zmluvy z roku 1947 – podpísané po 2. svetovej vojne okrem iného medzi Talianskom a víťaznými spojencami – pririekli súostrovie Dodekanézy a desiatky ostrovčekov Grécku. Turecko, ktoré nebolo signatárom zmluvy, tvrdí, že mnoho ostrovčekov nebolo v zmluve špecifikovaných.
Grécko stanovilo svoje vzdušné hranice na 10 námorných míľ a námorné na 6 míľ. Tvrdí, že podľa morského práva je oprávnené rozšíriť svoje morské hranice na 12 míľ. Morské právo hovorí, že každý štát má právo určiť šírku svojich teritoriálnych vôd až do hranice nepresahujúcej 12 námorných míľ.
Turecko hlasovalo proti príslušnému Dohovoru OSN o morskom práve, pričom uznáva len vzdialenosť 6 míľ na mori aj vo vzduchu a tvrdí, že vzdušný priestor štátu by sa mal zhodovať s námornými hranicami. Vyhlásilo, že jednostranné rozšírenie na 12 míľ od Grécka by bolo vojnovým aktom.
Grécke teritoriálne vody pokrývajú asi 45 % Egejského mora, turecké 8 %. Ak by Grécko rozšírilo svoje morské hranice na 12 míľ, jeho teritoriálne vody pokryjú 72 %, čo by mu potenciálne umožnilo kontrolu nad životne dôležitými námornými koridormi. Oblasť navyše ponúka významný uhľovodíkový potenciál.
Cyprus uzavrel za posledné desaťročie zmluvy o zdieľaní produkcie s mnohými svetovými ropnými a plynárenskými spoločnosťami. Výsledky prieskumov boli povzbudivé, keď ExxonMobil a Qatar Petroleum oznámili významné nálezy fosílnych palív vo výhradnej cyperskej hospodárskej zóne.
Turecko stupňuje svoje nároky od júna, keď oznámilo, že s ťažbou zemného plynu v Stredozemnom mori začne do troch až štyroch mesiacov. Ankara si nárokuje rozsiahle územia Stredozemného mora na základe spomínanej minuloročnej dohody s Líbyou. S prieskumnými vrtmi začala práve v okolí Cypru, v rámci vyhradenej hospodárskej zóny ostrova.
Navyše, Turecko, ktoré ako jediné uznalo a podporuje Severocyperskú tureckú republiku, je proti jednostrannému prieskumu Cyperskou republikou a tvrdí, že tureckí Cyperčania majú právo na časť pobrežných zdrojov ostrova. Trvá tiež na tom, že samotná Severocyperská turecká republika má právo na prieskum okolo celého ostrova.
Postup Turecka odsúdil nielen Cyprus, ale aj Grécko, Nemecko a predstavitelia EÚ, ktorí ho označili za nelegálny.
Dvojstranné grécko-turecké rokovania o vyriešení sporných otázok minulý týždeň stroskotali v reakcii Turecka na podpis grécko-egyptskej dohody.