Washington 10. augusta 2020 – Americkí senátori pohrozili „zdrvujúcimi právnymi a ekonomickými sankciami“ prevádzkovateľom nemeckého prístavu Mukran za poskytovanie pomoci ruským plavidlám, ktoré sa majú podieľať na dokončení plynovodu Nord Stream 2. Informuje o tom stanica Deutsche Welle.
Republikánski senátori Ted Cruz, Tom Cotton a Ron Johnson vo svojom liste obvinili spoločnosť Faehrhafen Sassnitz z „vedomého poskytovania dôležitých tovarov, služieb a podpory “pre tento projekt.
Prístav Mukran sa nachádza v malom prímorskom mestečku Sassnitz na ostrove Rugen v Baltskom mori. Sú v ňom uskladnené potrubia potrebné na dokončenie plynovodu a slúži aj ako logistické a servisné stredisko pre lode, ktoré stavajú nemecký koniec plynovodu.
Medzi ne patria ruské plavidlá Fortuna a Akademik Čerskij, ktoré ešte nezačali pracovať, ale podľa listu začnú podliehať sankciám „v okamihu, keď ktorákoľvek z lodí ponorí do vody potrubie na vybudovanie plynovodu Nord Stream 2“.
Senátori uviedli, že list slúži ako „formálne právne upozornenie“ a požadujú, aby Faehrhafen Sassnitz, ktorý vlastní mesto Sassnitz a štát Meklenbursko Západné Pomoransko, „zastavili činnosti“, ktoré podporujú výstavbu plynovodu. V opačnom prípade budú čeliť „potenciálne fatálnym opatreniam “, ktoré obmedzia obchodné a finančné vzťahy prístavu s USA.
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok vyhlásil, že svojmu americkému kolegovi Mikeovi Pompeovi dal najavo nespokojnosť s hrozbou sankcií USA voči nemeckému prístavu Ruska.
„Spomenul som to včera (9. 8.) počas telefonátu s ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom a vyjadril som svoje prekvapenie a nespokojnosť,“ povedal.
Štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí Niels Annen v piatok (7. 8.) vyhlásil, že Nemecko „dôrazne odmieta“ navrhované sankcie, pričom tón a obsah listu považuje za „úplne urážlivé“. „Vyhrážanie sa blízkemu priateľovi a spojencovi sankciami a používanie tohto druhu jazyka nebude fungovať,“ povedal Annen pre televíziu ZDF. „O európskej energetickej politike sa rozhodne v Bruseli, a nie vo Washingtone DC,“ dodal.
USA dlhodobo dôrazne odmietajú projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý podľa nich zvyšuje ruský politický a ekonomický vplyv v Európe, ako aj európsku závislosť na ruských energetických dodávkach.
Prvý balík sankcií z decembra 2019 mal za následok odchod švajčiarsko-holandskej firmy Allseas z projektu, na ktorom zostáva dokončiť približne 160 kilometrov dlhý úsek z celkovej dĺžky 1220 km. Ďalší balík amerických sankcií by mohol zasiahnuť širší okruh participujúcich firiem, okrem iného tých, ktoré poskytujú lodiarske, poisťovacia a zaisťovacie služby.
Firmy, participujúce na projekte vedenom ruským Gazpromom, rovnako ako predstavitelia nemeckej vlády aj Európskej únie sankcie USA odmietajú pre ich extrateritorialitu a rozpor s medzinárodným právom.
Developer projektu Nord Stream 2 AG získal v júli aj posledné potrebné povolenie od dánskych úradov na dokončenie projektu v jeho výsostných vodách.