Brusel 8. júla 2020 – Európska komisia v stredu predstavila vodíkovú stratégiu, ktorá má rozšíriť projekty obnoviteľného vodíka do všetkých znečisťujúcich odvetví priemyslu a presadzovať čisté palivá a energetickú účinnosť, s cieľom dosiahnuť cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Investície do zeleného vodíka by mali dosiahnuť 180 až 470 mld. eur, do modrého 3 až 18 mld. eur. Informuje o tom Európska komisia a agentúra Reuters.
V integrovanom energetickom systéme by mal vodík podľa EÚ podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe.
„Prioritou EÚ je rozvoj obnoviteľného vodíka, vyrobeného s pomocou veternej a solárnej energie. Obnoviteľný vodík predstavuje z dlhodobého hľadiska najkompatibilnejšiu možnosť s únijnými cieľmi klimatickej neutrality a nulového znečistenia a najkoherentnejšiu s integrovaným energetickým systémom,“ uvádza sa v stratégii.
Voľba obnoviteľného vodíka, ktorá podľa nej vychádza z európskej priemyselnej prevahy vo výrobe elektrolyzérov, vytvorí nové pracovné miesta a hospodársky rast v rámci EÚ a podporí nákladovo efektívny integrovaný energetický systém.
EÚ chce obnoviteľný vodík postupne zavádzať vo veľkom rozsahu spolu s novou, obnoviteľnou výrobou elektriny, pričom očakáva zdokonalenie technológie a zníženie výrobných nákladov.
„V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však iné formy nízkouhlíkového vodíka potrebné najmä na rýchle zníženie emisií z existujúcej výroby a podporu súbežnej a budúcej spotreby obnoviteľného vodíka,“ zdôrazňuje stratégia.
Vodíkový ekosystém v Európe sa podľa nej pravdepodobne bude vyvíjať „postupnou trajektóriou, rôznymi rýchlosťami naprieč odvetviami a možno naprieč regiónmi“, a tento vývoj si bude vyžadovať rôzne riešenia.
Hoci prioritou EÚ v rokoch 2030 až 2050 je rozvoj zeleného vodíka a jeho rozsiahle využitie v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať alebo v ktorých je elektrifikácia náročná či nemožná, Únia uznáva potrebu postupného, fázového prístupu, v ktorom bude ako medzistupeň zohrávať svoju úlohu tzv. modrý vodík.
V rokoch 2020 až 2024 by sa mali v EÚ inštalovať vodíkové elektrolyzéry s najmenej 6 gigawattmi obnoviteľnej energie, ktoré by mali vyprodukovať až do jedného milióna ton obnoviteľného vodíka.
V druhej fáze, 2025 – 2030, by sa malo uviesť do prevádzky najmenej 40 gigawattov obnoviteľných vodíkových elektrolyzérov produkujúcich až 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka.
Do roku 2050 by vodíkové technológie mali dosiahnuť vyspelosť a mali by byť využívané celoplošne vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.
Kumulatívne investície do obnoviteľného vodíka v Európe by mohli do roku 2050 dosiahnuť 180 až 470 miliárd eur a 3 až 18 miliárd eur v prípade fosílneho vodíka s nízkym obsahom uhlíka.
EÚ tiež uviedla, že prioritou bude energetická účinnosť, ako aj väčšie využívanie elektriny a podpora čistých palív vrátane obnoviteľného vodíka a trvalo udržateľných biopalív a bioplynu. Zavedie sa aj nový klasifikačný a certifikačný systém pre obnoviteľné a nízkouhlíkové palivá.
Zverejnená stratégia neobsahuje žiadne legislatívne návrhy, ktoré by podľa Komisie mali prísť budúci rok.
Európsky priemysel a rafinérie aktuálne spotrebujú okolo 8 miliónov ton vodíka ročne. Väčšinou ide o „sivý“ vodík, verziu vyrobenú zo zemného plynu.