Bratislava 12. decembra 2019 – Európsky ekologický dohovor (European Green Deal) je očakávaný dokument, ktorý nová predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová avizovala už niekoľko mesiacov. Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) sa stotožňuje s tým, že klimatická zmena a stav životného prostredia je najväčšou výzvou súčasnosti. Uvedomujúc si ciele vyplývajúce z Parížskeho dohovoru, ako aj záujem veľkej väčšiny členských štátov Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky (SR), dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, je SPNZ pripravený napomôcť k dosiahnutiu cieľov European Green Deal v oblasti klimatických zmien a zlepšovania kvality ovzdušia.
SPNZ je presvedčený, že práve plyn má, ako nízkoemisné, flexibilné a dostupné energetické médium nezastupiteľné miesto pri znižovaní emisií skleníkových plynov a ochrany ovzdušia., ak nahradí niektoré omnoho znečisťujúcejšie zdroje energie najmä v oblasti výroby elektriny, centrálneho i individuálneho vykurovania a tiež v doprave. Rozvinutá plynárenská infraštruktúra a väčšia integrácia s elektroenergetickým trhom má potenciál využívať partnerstvo s obnoviteľnými zdrojmi najmä pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, vrátane jej uskladnenia v podobe plynu a zabezpečiť dopravu zelených plynov, vrátane biometánu a neskôr aj vodíka, k zákazníkom.
SPNZ vníma pozitívne, že sa EK zaviazala vyčleniť významný podiel verejných zdrojov na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov, vrátane rozvoja využívania obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov. V tejto súvislosti je potrebné, aby Európska investičná banka (EIB), ako budúca klimatická banka, zachovala možnosť financovania investícií do plynárenskej infraštruktúry aj po roku 2021, keďže táto infraštruktúra môže byť v budúcnosti využívaná na transport obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov. SPNZ považuje za dôležité, aj prostredníctvom verejných zdrojov, podporovať projekty zamerané na zvyšovanie produkcie obnoviteľných a dekarbonizovaných plynov a prispôsobovanie plynárenskej infraštruktúry na ich využívanie. Tiež je potrebné zachovať možnosti financovania najefektívnejších plynových systémov na výrobu elektriny a tepla. Tieto investície sú totiž potrebné pre zaistenie efektívnych a bezpečných dodávok energie.
Nemenej dôležité je aj v budúcnosti podporovať výskum, vývoj a inovácie spojené s novými plynárenskými technológiami, medzi ktoré patrí zachytávanie a využívanie uhlíka (CCS, CCU) a sektorové prepájanie elektroenergetiky, plynárenstva a teplárenstva.
SPNZ upozorňuje, že EÚ v súčasnosti priamo produkuje len niečo málo cez 10% celosvetových emisií skleníkových plynov. Pre splnenie cieľov vyplývajúcich z Parížskeho dohovoru je potrebné celosvetové úsilie vrátane zapojenia ďalších veľkých štátov ako je USA, Rusko a najmä Čína, či India do masívneho zníženia emisií. Snaha členských štátov EÚ znižovať priame emisie skleníkových plynov by mala byť podporená snahou EÚ ako významného odberateľa motivovať tretie krajiny k napĺňaniu cieľov Parížskeho dohovoru. SPNZ preto oceňuje, že sa EK zaviazala chrániť konkurencieschopnosť priemyslu EÚ v procese dekarbonizácie pred konkurenciou zo zahraničia s menej prísnymi ekologickými pravidlami. Zavedenie uhlíkového cla na dovážané priemyselné produkty je preto logický krok. Uhlíkové clo by podľa SPNZ malo vzťahovať predovšetkým na priemyselné produkty a nie samotné zdroje energie, ako napríklad zemný plyn.
SPNZ tiež považuje za prínosné, ak by časť investícií určených na na dekarbonizáciu použila EÚ na podporu znižovania emisií v Číne, Indii, či v Afrike. Každé euro využité týmto spôsobom by malo multiplikačný efekt – šlo by o rozvojovú pomoc a náhrada najemisnejších uhoľných zdrojov najlacnejšími nízkoemisnými v mieste produkcie skleníkových plynov by bola nákladovo najefektívnejšia. Z hľadiska celosvetových skleníkových emisií je irelevantné, či sa tieto zdroje nachádzajú v EÚ alebo v tretích krajinách.
SPNZ víta, že EK vo svojej Zelenej dohode ctí zásadu technologickej neutrality. Tento princíp je dôležitý pri napĺňaní cieľov čistej mobility. Zníženie emisií skleníkových plynov v sektore dopravy považuje SPNZ za kľúčové na ceste k dekarbonizácii, no podpora by sa mala vzťahovať na všetky alternatívne palivá rovnomerne. Stlačený a skvapalnený zemný plyn (CNG a LNG) je nízkoemisné palivo a z hľadiska životného cyklu je často uhlíkovo čistejšie ako elektromobilita. Využívanie CNG a LNG v doprave, najmä v mestskej hromadnej, diaľkovej nákladnej a riečnej môže tiež výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v EÚ.
European Green Deal sa okrem problematiky zmeny klímy vo veľkej miere týka zlepšovania stavu životného prostredia vo všeobecnosti. V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že Slovensko ale aj iné členské štáty bojujú s veľmi zlou kvalitou ovzdušia a jej negatívnymi vplyvmi na zdravotný stav obyvateľstva. Štúdia EEA zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc PM10, pričom ich pôvodcom je v najväčšej miere lokálne vykurovanie tuhými palivami, najmä drevom. SR tiež nesplnila záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam PM2,5 v rokoch 2015 – 2017 neprekročil úroveň 20 ug/m3. SR preto reálne hrozí pre zlú kvalitu ovzdušia žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Akákoľvek úprava zdaňovania energetických výrobkov, ktorá by mala byť prijatá v budúcnosti by preto mala riešiť problematiku zdaňovania až po zvážení dopadov na životné prostredia ako celok. . Zvyšovania spotrebnej dane z plynu by podľa nášho názoru ešte zvýraznilo cenový rozdiel medzi plynom a palivovým drevom a výrobkami z neho, ktoré spotrebnej dani nepodliehajú, čo by malo za dôsledok ďalšie zvýšenie počtu domácnosti kúriacich drevom a ďalšie zhoršovanie lokálnej kvality ovzdušia. Environmentálna daňová alebo colná reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok. Zároveň pripomíname, že v súčasnosti podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) vykuruje v SR až 120 tis. domácností prostredníctvom najstarších, najviac emisných kotlov na tuhé palivo starších ako 30 rokov, čo je alarmujúce.