Berlín 21. júna 2022 – Čeliac nízkym dodávkam zemného plynu z Ruska bude nemecká vláda v lete spaľovať viac uhlia, zaplatí priemyslu, aby nepoužíval plyn, a poskytne obchodníkom pôžičky v hodnote miliárd eur na nákup plynu. Nemeckým opatreniam na riešenie plynovej krízy sa venoval portál euractiv.com.
Len málo krajín je tak závislých od ruského plynu ako Nemecko. Ako jeho najväčší čistý dovozca v EÚ bola krajina zasiahnutá opakovaným znižovaním dodávok, ktoré ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom zdôvodnila technickými problémami súvisiacimi so sankciami. Toky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 klesli k 16. júnu na 40 % obvyklého objemu.
„Situácia je vážna. Preto ďalej posilňujeme preventívne opatrenia a podnikáme ďalšie kroky na zníženie spotreby plynu,“ uviedol v nedeľu (19. 6.) minister hospodárstva a klimatických opatrení Robert Habeck. „Spotreba plynu musí naďalej klesať, ale do zásobníkov treba dať viac plynu. Inak to bude v zime naozaj napäté. Teraz podnikneme ďalšie kroky,“ dodal.
Minister chce zaviesť nový súbor opatrení zameraných na zníženie dopytu priemyslu, dopytu po výrobe elektriny a poskytovanie štátnych úverov obchodníkom s plynom na dodatočný nákup plynu.
Uhoľné elektrárne
Zníženie spotreby plynu pri výrobe elektriny sa pôvodne plánovalo ako súčasť májovej iniciatívy v oblasti energetickej bezpečnosti, pričom bola pripravená kapacita približne 10 gigawattov. Príslušný zákon momentálne prechádza nemeckým parlamentom a do platnosti by mal vstúpiť niekedy v polovici júla. Na jeho základe by mala byť zriadená náhradná plynová rezerva.
Nemecká vláda dúfa, že pri výrobe viac ako šesť terawatthodín elektriny z plynu v apríli a podobných číslach v máji, sa podarí uskladniť ďalší plyn prechodom na uhlie.
Exekutíva pôvodne zvažovala predĺženiu prevádzky posledných nemeckých jadrových reaktorov po ich odstavení 31. decembra 2021, nakoniec však túto možnosť zamietla. Jadrová energia by nám nepomohla, povedal podľa euractiv.com Habeck v marci.
Teraz budú počas prechodného obdobia v prevádzke ďalšie uhoľné elektrárne. Ako rezerva by mali fungovať do 31. marca 2024. „Je to bolestivé, ale v tejto situácii absolútne nevyhnutné znížiť spotrebu plynu,“ povedal Habeck.
Platby priemyslu
Nemecká vláda chce do leta zaviesť aj aukcie, ktoré by mali stimulovať priemyselných spotrebiteľov, aby znížili svoju spotrebu plynu, podobne ako v prípade zníženia na strane dopytu zavedených na trhoch s elektrickou energiou.
Spoločnostiam sa budú vyplácať kompenzácie založené na cene práce, aby nespotrebovali plyn. „To vytvorí stimul na zníženie spotreby v priemysle, aby bolo k dispozícii viac na skladovanie,“ zdôraznil minister.
Schéma už má podporu nemeckého priemyslu. „Podporujeme najmä plán na podporu zníženia spotreby plynu v priemysle prostredníctvom výberových konaní,“ vysvetlil 19. júna Karl Haeusgen, prezident asociácie strojárskeho priemyslu VDMA.
Pôžičky pre obchodníkov
Trading Hub Europe (THE), spoločná dcérska spoločnosť jedenástich prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorí majú na starosti nemecké trhy s plynom, bude mať za úlohu nakúpiť dodatočné objemy plynu.
Na tento účel dostane pôžičku vo výške 15 miliárd eur od štátnej banky KfW, uviedla nemecká štátna televízia tagesschau s odvolaním sa na vládne zdroje. Tak by mala získať potrebnú likviditu na nákup plynu a zvýšenie úrovne zásob v krajine.
Pôžička už bola schválená ministrom financií Christianom Lindnerom, pričom parlamentný výbor bude informovaný budúci týždeň.
THE bola už predtým splnomocnená začať uskladňovať plyn v zásobníkoch s nízkou úrovňou skladovania, medzi ktoré patrí aj najväčší nemecký zásobník v Rehdene, ktorý vlastní Gazprom.
Odborníci privítali opatrenia na úsporu plynu, ktoré Habeck predložil. Profesorka energetickej politiky na nemeckom inštitúte pre ekonomický výskum Claudia Kemfertová ich označila za „veľmi rozumné“, hoci podľa nej prichádzajú neskoro.
Hlasy mimo Nemecka však boli oveľa kritickejšie, konštatuje euractiv.com. „Nemecká energetická politika dosahuje vrchol absurdity. Chystá sa znovu otvoriť uhoľné elektrárne a zároveň zatvoriť jadrové,“ reagoval Gérard Araud, bývalý francúzsky veľvyslanec pri OSN a USA.