Varšava 23. marca 2022 – Najväčšia poľská elektrárenská spoločnosť Polska Grupa Energetyczna (PGE) požiadala regulačné orgány EÚ o viac času na nahradenie uhlia plynom v systémoch diaľkového vykurovania, pričom uviedla, že plyn v Poľsku teraz väčšinou dodávajú iné krajiny ako Rusko. Plyn bude podľa PGE stále potrebný ako prechodné palivo v kľúčových sektoroch, ako je diaľkové vykurovanie. Téme sa venoval portál euractiv.com.
V reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu Európska komisia načrtla návrhy na zníženie závislosti EÚ od ruského plynu o dve tretiny do konca roka ako súčasť plánu nezávislosti od všetkých ruských uhľovodíkov „dostatočne pred rokom 2030“.
PGE súčasne varovala pred úplným odstavením zemného plynu a uviedla, že bude stále potrebný ako prechodné palivo v kľúčových sektoroch, ako je diaľkové vykurovanie. „Chápem, že je čas, aby sa celá Európa zjednotila a posilnila svoje ambície,“ povedala Wanda Buk, viceprezidentka spoločnosti pre regulačné záležitosti. Dodala však, že časové rámce odchodu od uhlia v systémoch diaľkového vykurovania očakávané na úrovni EÚ sú príliš krátke a je potrebné ich zrevidovať.
„Apelujem na zodpovedných v inštitúciách EÚ, aby zabezpečili, že zavádzaná stratégia zostane realizovateľná z pohľadu subjektov a spoločností, ktoré budú nútené ju implementovať,“ povedal Buk účastníkom na minuloročnom podujatí EURACTIV-u.
Takmer šesť miliónov zo 14 miliónov miliónov poľských domácností je zásobovaných systémami diaľkového vykurovania, čo radí Poľsko medzi najväčšie trhy s takýmto vykurovaním v Európe. A hoci v energetickom mixe stále so 70 % dominuje uhlie, krajina vynakladá úsilie na modernizáciu existujúcich elektrární na jednotky vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny z plynu, hovorí PGE.
Podľa Buk bude plyn ako prechodné palivo v poľských teplárenských sieťach stále potrebný. A väčšinu z neho už nebude dodávať Rusko, povedala. „Poľská situácia je špecifická, pretože sme krajina, ktorá sa už diverzifikovala“ a bude v tom pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, zdôraznila Buk.
„Investovali sme do terminálu LNG na dovoz plynu z USA a teraz pokračujeme v investíciách do plynovodu Baltic Pipe, ktoré nám umožní dodávať plyn z Nórska,“ povedala. „Takže sme diverzifikovaní, nie sme úplne závislí od ruských fosílnych palív,“ dodala.
Sprísnenie definície zo strany EK a námietky priemyslu
EK navrhla sprísniť definíciu „účinných“ vykurovacích systémov ako súčasť navrhovanej revízie smernice EÚ o energetickej účinnosti (EED). „V oblasti diaľkového vykurovania a chladenia sa bude definícia ‚efektívnych‘ systémov postupne sprísňovať, aby sa vzdialila od systémov založených na fosílnych palivách,“ uviedla Komisia.
Emisné normy sa sprísňujú aj pre kogeneračné zariadenia, ktoré sa už nebudú považovať za „efektívne“, ak vypustia viac ako 270 gramov CO2 na 1 kilowatthodinu energetického výkonu. „Požiadavky na vysokoúčinnú kogeneráciu by mali byť v súlade s dlhodobými cieľmi klimatickej politiky,“ argumentovala EK v prepracovanej smernici o energetickej účinnosti.
Systémy kombinovanej výroby tepla a elektriny, ktoré vyrábajú teplo a elektrinu súčasne, v súčasnosti zásobujú 70 % sietí diaľkového vykurovania v celej Európe, povedal Hans Korteweg, generálny riaditeľ priemyselného združenia COGEN Europe. Takmer polovica z toho, približne 45 %, pochádza zo zemného plynu, vyplýva z údajov sektora.
„KVET je najefektívnejší spôsob využitia tepelnej energie – môže pochádzať z biomasy, geotermálnej energie, solárnej termálnej energie, odpadového tepla a všetkých plynných palív,“ povedal Korteweg a zdôraznil, že tradičné tepelné elektrárne, ktoré vyrábajú len elektrickú energiu, „premrhajú 30 % energetických vstupov, čo si momentálne nemôžeme dovoliť“.
To je dôvod, prečo sa PGE domnieva, že kogenerácia sa podľa prepracovanej smernice o energetickej účinnosti musí stále kvalifikovať ako „efektívna“ energetická technológia. „Do roku 2030 sa úplne zbavíme uhlia v poľských systémoch diaľkového vykurovania,“ povedal Buk a dodala, že „je veľmi dôležité zachovať status energeticky efektívnych zariadení, aby sme mali prístup k fondom na modernizáciu“.
„Dekarbonizácia diaľkového vykurovania sa musí uskutočniť v primeranom časovom rámci, aby sa zachovala neprerušovaná dodávka tepla do podnikov a domácností. A z poľského pohľadu je nevyhnutnou súčasťou balíka prepracovanie definície efektívnych systémov diaľkového vykurovania a definície vysoko účinnej kogenerácie pre plyn podľa smernice o energetickej účinnosti,“ povedal Buk.
EK to odmieta a tvrdí, že nové definície „účinnosti“ sú súčasťou širšieho balíka právnych predpisov zameraných na zníženie emisií EÚ o 55 % do konca desaťročia. Komisia predložila túto definíciu, „aby sa pokúsila presadiť dekarbonizáciu vykurovacieho a chladiaceho systému“ a „zaistila, že investičné rozhodnutia budú v súlade s týmito klimatickými a energetickými cieľmi,“ povedala Claudia Canevariová, vedúca oddelenia energetickej účinnosti EK.
„Definícia sa v zásade používa na posúdenie, či je alebo nie je legitímne poskytnúť štátnu pomoc vykurovacím a chladiacim zariadeniam, čím sa zabezpečí bezpečnosť dodávok a prístup k trvalo udržateľným dodávkam tepla z dlhodobého hľadiska a zároveň sa zabráni „efektu zablokovania, ktorý by mohol byť spôsobený zvýšením ceny uhlíka,“ povedala s tým, že pravidlo efektívnosti sa týka len „nových investičných rozhodnutí“, nie nových investícií. Inými slovami, existujúce systémy diaľkového vykurovania „môžu pokračovať v prevádzke – nie je potrebné ich zastaviť“, dodala Canevariová.